Cit pre staré remeslá sa rodí aj v mladých rukách

Áno, žijeme v dobe moderných technológií, tie hýbu svetom a digitalizujú ho. No stále medzi nami nájdeme ľudí so šikovnými rukami, ktorí cítia a ctia tradície a remeslo. Majstri rezbári, zruční výrobcovia rôzneho druhu. Predstavujeme vám troch šikovných rodákov, ktorých sa oplatí poznať.

Pri pohľade na tvorbu týchto troch Slovákov sa mnohým z nás miestami až zatajuje dych. Iní sa vďaka ich umeleckým dielam v myšlienkach prenášajú o roky späť – do čias, keď sa ako deti sami stretávali so zručnosťou svojich starých otcov… Ľudí, ktorí vracajú dušu starým remeslám a umeniu, spája to isté – vášeň. To ona ich vedie k tomu, aby dnes už vlastne netradičnej tvorbe dávali svoju lásku, čas, energiu i talent. Aj preto sú úžasnou inšpiráciou pre nás všetkých.

„Pri pohľade na tvorbu týchto troch Slovákov sa mnohým z nás miestami až zatajuje dych.“

Dávid Maliňák, Spišské Podhradie

Naším prvým „pánom na holenie“ v zozname šikovných Slovákov je Dávid Maliňák, ktorý sa už nejaký ten piatok venuje vyrezávaniu z dreva. Mimochodom, aj pomocou motorovej píly. Keďže miluje prírodu, väčšina jeho výtvorov predstavuje prírodné motívy a zvieratá. Cudzie mu však nie je ani vyrezávanie podľa rodinných fotiek či fotiek ľudí.

K drevorezbe sa dostal vskutku netradičným spôsobom – vďaka futbalovému zraneniu z ranej mladosti. Práve počas liečenia si totižto kúpil začiatočnícke dláta, vyskúšal vyrezať Spišský hrad a nesmierne ho to chytilo. Neskôr za ním prišiel jeho kamarát s nezvyčajnou prosbou – či sa mu pokúsi podľa fotky vyrezať jeho priateľku na koni.

A tak dostal nápad, vďaka ktorému vznikol projekt Z fotky do dreva. „Každá fotka časom vybledne a zničí sa. Ja prenášam podobizeň do dreva, aby príjemné spomienky nezostávali nakoniec len v srdciach,“ vyznáva sa Dávid na svojom webe.

Na svojej práci má rád aj to, že pokiaľ niečo náhodou pokazí, vždy nájde možnosť, ako to zachrániť a nejakým spôsobom opraviť. „Keď si kupujete moje diela, nekupujete len obraz. Do každého vkladám kúsok seba. Každým novým dielom napredujem aj ja,“ vysvetľuje umelec.

„Ľudí, ktorí vracajú dušu starým remeslám a umeniu, spája to isté – vášeň.“

Najviac ho baví, že môže robiť v podstate s akýmkoľvek materiálom, čo dosvedčuje aj jeho záľuba v rezaní do ľadu či v tvorbe z piesku. Vždy, keď na niečom pracuje, snaží sa predstavovať si, ako by to asi mohlo vyzerať vo výsledku. Príbeh tridsiatnika Dávida len podčiarkuje skutočnosť, že aj keď futbal naozaj miloval, dnes si život bez svojej tvorby, bez toho, že vdychuje drevu nový život, nevie predstaviť.

Martin Voštinár, Bučany

Zaujímavou osobnosťou so šikovnými rukami je aj Martin Voštinár, na ktorom nás fascinuje predovšetkým jeho úžasný vzťah k folklóru, remeslám a životnému štýlu našich predkov. Pozornosť púta najmä prostou myšlienkou, ktorej sa snaží neustále držať: „Keď to vedeli urobiť vtedy, musím to dokázať aj ja.“

Štyridsiatnik Martin Voštinár býva pri Trnave, konkrétne v dedinke Bučany. Zatiaľ čo za svoj vzťah k horskému prostrediu vďačí najmä matke, s ktorou v detstve navštevoval Tatry, k výrobe ako takej ho do istej miery inšpirovala zručnosť jeho deda, ktorého často pozoroval pri práci v dielni. Dnes dokáže tvoriť a zhotovovať puzdrá na nože, biče, tanistru, opasok, pracky a spony, ľudové šperky a čo-to aj vyšiť. Okrem toho vie tiež hrať na fujare a plieskať bičom.

Jozef Boďa, Trnava

Miesto v našom sprievodcovi o šikovných Slovákoch, ktorých by ste mali poznať, si vyslúžil aj sympatický Trnavčan Jozef Boďa, ktorý je vášnivým košikárom. Ku košikárstvu mal síce blízko celý život, keďže sa mu venoval jeho otec, no výraznejšie k nemu „pričuchol“ až tesne pred štyridsiatkou, kedy si priamo v obývačke vyskúšal pletenie demižónov a košov s okrúhlym dnom. Keďže jeho pletacia vášeň rástla, postavil si vlastnú dielňu v obci Čechy. Využíva ju dodnes, dokonca aj na sušenie materiálu.

Jozef Boďa, ktorý je už sedem rokov na dôchodku, pôsobil v profesionálnom živote v oblasti personálneho manažmentu a školení manažérov. V súčasnosti mu práca s prírodným materiálom, ktorej výsledkom je krásny a zároveň praktický a úžitkovo hodnotný predmet, dáva väčší zmysel.

A jeho zručnosti sú skutočne obdivuhodné. Venuje sa totižto nielen pleteniu košíkov, ale taktiež tvorbe najrôznejších výrobkov z prútia, slamy, levandule, pálky močiarnej, korienkov borovice a ďalších prírodných materiálov. Inšpiráciou mu je ako ekologické zmýšľanie, tak aj literatúra a skúsenosti moravských košikárov z myjavských kopaníc.

Remeslo má zlaté dno

Nalejme si čistého vína, mať šikovné ruky v pokročilom 21. storočí je vzácnosť, miestami snáď aj rarita. Umenie, ktoré vychádza z tradícií a znalostí predkov, si však vysoko cení každý jeden národ. Zručnosti zdedené po pradedoch i tie inovované súčasnosťou nás v uponáhľanej dobe dokážu na chvíľu zastaviť, nabádajú nás spomaliť a zamyslieť sa, dokonca pomáhajú relaxovať. Okrem toho, ľudia so šikovnými rukami a vzťahom k manuálnej práci sa nemusia báť, že by sa vo svete len tak ľahko stratili. Veď nie nadarmo sa od nepamäti hovorí, že remeslo má zlaté dno. Niečo pravdy na tom dozaista je.

Milí Silveráci, poznáte v svojom okolí podobne šikovných ľudí? Máte ich priamo v rodine, alebo k nim aj patríte? Dajte nám o sebe a svojich známych vedieť.