Staroba ako choroba? Predĺžte si život vďaka epigenetike

Vedci starnutie skúmajú a začínajú chápať, čo ho spôsobuje. Objavujú sa prvé náznaky z experimentov, ktoré dokážu hodiny starnutia tela oddialiť, dokonca resetovať. Intenzívne sa tomu venuje aj David A. Sinclair, PhD. – profesor genetiky na Harvardskej lekárskej fakulte a člen správnej rady Americkej federácie pre výskum starnutia. Je autorom bestselleru LIFESPAN (v českom vydaní Konec stárnutí) a je považovaný za svetového odborníka na starnutie. Časopis Time ho dokonca vybral ako jedného zo 100 najvplyvnejších ľudí na svete.

„Som presvedčený, že staroba je choroba, že je liečiteľná a že ju môžeme vyliečiť už počas nášho života.“ David Sinclair

BUNKY OVPLYVŇUJE EPIGENETIKA

Jeho úsilie smeruje k tomu, ako oddialiť choroby a žiť dlhšie. Starnutie považuje za stratu informácií na bunkovej úrovni. V našom tele máme dva druhy informácií, ktoré sú pre život nevyhnutné. Ide o genetické a epigenetické informácie. Tie genetické sme zdedili po rodičoch, sú v našich bunkách ako DNA a už sa nezmenia. Napriek tomu, že všetky bunky v našom tele majú rovnakú DNA, jednotlivé druhy buniek vyzerajú úplne inak. A to je práve vďaka epigenetike, ktorá zabezpečuje, že sa vnútri jednotlivých buniek zapínajú a vypínajú rôzne gény, vďaka čomu sa bunky špecializujú napríklad na srdcové, bunky pokožky, pľúc a podobne. Naše DNA sa nemení, mení sa však prostredie, v ktorom sa bunka nachádza, a to potom rozhoduje.

Vedeli ste, že…?
EPIGENETIKA – je zložená z dvoch slov, pričom predpona „epi“ je z gréčtiny a znamená „nad“. Čiže epigenetika je vo význame ako niečo, čo je nad génmi a mimo našej originálnej DNA, ktorá gény obsahuje. Epigenetika predstavuje súhrn faktorov, procesov a molekulárnych mechanizmov, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov v našej DNA. Stáva sa veľmi aktívnou časťou vedeckého výskumu.

Epigenetika je o procesoch, ktoré zabezpečia obalenie jednotlivých génov v DNA, čo spôsobí, že sú pre bunku nečitateľné. Bunka podľa toho vie, akú má plniť úlohu. Epigenóm zapína a vypína rôzne časti DNA a rozhoduje tak o tom, čím má bunka byť. Hypotézou doktora Sinclaira, ktorú podporujú jeho pokusy na myšiach, teda je, že strácame informácie práve v epigenóme, a preto starneme.

Epigenetika - ilustrácia obaľovania génov v DNA
Obrázok: Epigenetika – ilustrácia obaľovania génov v DNA

Plynutím času sa epigenóm buniek mení. DNA slučky mladej bunky sa vekom zmenia, čoho následkom niektoré gény, ktoré majú zostať zapnuté, sú vypnuté a naopak. Tým stratia svoju dôležitú identitu a nastáva problém. Napríklad nervová bunka staršieho človeka už nie je úplne nervovou bunkou a stáva sa z nej iný typ, napríklad čiastočne kožná bunka. Sietnica oka vekom stráca svoju funkciu, horšie vidíme, zabúdame, začnú nám rásť vlasy aj tam, kde by nemali (napr. chrbát, nos, uši). Bunky stratili informácie a nevedia, čo majú robiť, nečítajú správne gény. Epigenóm však vieme ovplyvniť aj my sami.

VŠETCI MÁME GÉNY DLHOVEKOSTI A VIEME ICH ZAPNÚŤ

Pri ovplyvňovaní starnutia buniek sa profesor Sinclair opiera o „gény dlhovekosti“, ktoré máme vo svojom tele, a to v každej bunke. Ovplyvňujú, čo sa s telom bude diať, ak sa ocitneme v nejakej situácii. Už pred stovkami miliónov rokov na našej planéte existovali jednobunkové organizmy – baktérie. A tie podnikli dôležitý evolučný krok a vyvinuli dva rozličné spôsoby života.

Keď boli dobré časy, využívali svoju energiu na rast a reprodukciu. Avšak keď ich existenciu zasiahli tvrdé podmienky, použili svoju energiu na ochranu a opravu svojich buniek. A to sú práve spomínané gény dlhovekosti, ktoré boli vyvolané nepriazňou okolia.

„Vedome vieme navodiť stav, že naše bunky si myslia, že sme v núdzovej situácii, a zapnú gény dlhovekosti.“

A o to ide. Vedome vieme navodiť stav, že sme v núdzovej situácii, aby sa bunky prepli zo stavu rastu a reprodukcie do stavu ochrany a opravy, a tak zapli mechanizmy dlhovekosti. Naše gény dlhovekosti vnímajú, že ak sme udýchaní, lebo sme vynaložili veľa energie, alebo nám je chladno, horúco, prípadne sme hladní, zapínajú našu všeobecnú ochranu voči starnutiu. Ak sa nám napríklad rozpadajú časti buniek, môžu ich dať dokopy, ak sa nám nesprávne skladajú bielkoviny, môžu sa ich zbaviť alebo ich zložiť správne, ak sa konce chromozómov skracujú, môžu ich predĺžiť. Najdôležitejším procesom však je udržanie epigenetických informácií v bunke, aby nezabudli, čo majú robiť.

Medzi dôležité gény dlhovekosti, ktoré vieme ovplyvniť v náš prospech, sa radia tri typy génov.

  1. Sirtuíny – enzýmy, ktoré riadia informácie v bunke, napríklad, či sa majú rozmnožovať, alebo chrániť; ochraňujú telo proti najvážnejším chorobám.
  2. AMP kináza (AMPK) – ide o enzým, ktorý má kľúčovú úlohu pri metabolizme; reaguje na nedostatok energie, vníma, koľko jej prijmeme, väčšinou vo forme cukru.
  3. mTOR („mammalian target of rapamycin“) – ide o komplex proteínov regulujúcich bunkový rast a metabolizmus; reaguje na to, koľko prijmeme aminokyselín (významné množstvá obsahuje mäso), ak ich napríklad prijmeme viac, znamená to, že bunky idú do fázy rastu a reprodukcie.

Ich pôvodnou úlohou bolo chrániť organizmus v nepriaznivých podmienkach aktivovaním mechanizmov pre prežitie. Ak ich aktivujeme dnes, zlepšíme zdravie nášho organizmu, ktorý žije dlhšie. Títo strážcovia tela teda existujú a učíme sa ich aktivovať a prinútiť ich, aby pre nás pracovali intenzívnejšie. To, že sa skúma, ako ich bezpečne vyladiť, aby sme žili dlhšie a boli dlhšie zdraví, je skutočne prelomové.

HORMETICKÝ STRES JE PRE NÁS VEĽMI PROSPEŠNÝ

Pôvodnou úlohou génov dlhovekosti bolo aktivovaním mechanizmov pre prežitie chrániť organizmus v nepriaznivých podmienkach. Ak sú aktivované, organizmu sa zlepšuje zdravie, stáva sa odolnejším voči chorobám a žije dlhšie. Obranné systémy uvedených troch génov sa aktivujú v reakcii na biologický stres. To podstatné je, že vieme vyvolať taký stres, ktorý bunky nepoškodí, ale gény dlhovekosti aktivuje. Ide o hormetický stres (xenohorméza), ktorý organizmom všeobecne prospieva. Núti zvyšok systému, aby sa stiahol, šetril sa, a tak prežil dlhšie.

Vedeli ste, že…?
Xenohorméza je hypotéza, ktorá predpokladá, že určitá úroveň biologického poškodenia alebo nedostatku simuluje opravné procesy, ktoré zabezpečujú prežitie buniek a výhody pre zdravie. Ak potom napríklad konzumujeme rastliny, ktoré sú v strese, môže ich zvýšený obsah polyfenolov (sú v ovocí aj zelenine) signalizovať nepriaznivé podmienky (napríklad hladomor), a náš organizmus sa prepne sa do fázy „ochraňuj a opravuj“. Slovo „hormesis“ je odvodené z gréckeho základu „hormo“, čo znamená vzbudzovať, vzrušovať, aktivovať.

Čím teda vieme spomaliť starnutie už dnes?

  1. JESŤ MENEJ ČASTO ALEBO PRIJÍMAŤ MENEJ KALÓRIÍ = KALORICKÁ REŠTRIKCIA
    • nejde o hladovanie, ale o pôst, čiže kalorické obmedzenie, aby bolo nášmu telu umožnené zažívať stav nedostatku častejšie
    • funguje to aj na úrovni dopriať si o niečo znížený príjem kalórií, alebo len toľko jedla, koľko je nevyhnutne potrebné k zdravému fungovaniu
    • príkladom môže byť štúdia z roku 1978 z japonského ostrova Okinawa, kde ľudia prijímali približne o dvadsať percent menej kalórií ako bežní Japonci, pričom žijú dlhšie a zdravšie a dožívajú sa aj 100 rokov
  2. PRERUŠOVANÉ HLADOVANIE = JEDENIE LEN VO VYMEDZENOM ČASOVOM OKNE
    • pri „intermittent fastingu“ ide o konzumáciu normálnych porcií, ale s pravidelnými dlhšími prestávkami bez jedla
    • napríklad nejete 16 hodín a časové okno pre stravovanie máte 8 hodín (napríklad medzi 10:00 – 18:00)
    • príkladom môžu byť aj „modré zóny“, akou je aj grécky ostrov Ikaria, kde sa tretina populácie dožíva viac ako 90 rokov, čo môže súvisieť s členstvom v ortodoxnej gréckej cirkvi, ktorá vyžaduje rôzne pôsty takmer polovicu celého roka
  1. MENEJ AMINOKYSELÍN/PROTEÍNOV/MÄSA V STRAVE
    • je dôležité, čo jeme, napríklad mäso je nositeľom všetkých deviatich aminokyselín, avšak s konzumáciou takýchto živočíšnych proteínov je spojených viacero rizík súvisiacich s vyššou úmrtnosťou na kardiovaskulárne choroby a rakovinu
    • ak telo čelí nedostatku aminokyselín, je vystavené presne tomu typu stresu, ktorý aktivuje naše okruhy prežitia
    • bez aminokyselín sa však nezaobídeme, no tie získané z rastlín predstavujú z hľadiska vitality výbornú alternatívu
    • vhodnou je rastlinná strava, príjem polyfenolov, ktoré ochraňujú bunkové membrány (hlavným zdrojom prírodných polyfenolov sú rôzne druhy ovocia a zeleniny, byliny, orechy a arašidy, sója, obilniny, kakao, ale tiež zelený čaj, olivový olej, káva, pivo a červené víno)
    • aj olivový olej aktivuje sirtuíny, čo môže byť dôvodom, prečo je stredomorská strava taká zdravá
  1. POHYB
    • fyzické cvičenie vystavuje telo stresu a aktivuje sieť prežitia tým, že zvyšuje hladiny NAD (nikotínamidadeníndinukleotid je látka, ktorá zvyšuje aktivitu sirtuínov a pomáha im vypínať gény alebo chrániť bunku; s vekom klesá a považuje sa za hlavný dôvod, prečo staršie telo ochorie ľahšie ako mladšie)
    • všetky tri gény dlhovekosti (sirtuíny, AMPK a mTOR) sa pri cvičení upravujú správnym smerom bez ohľadu na príjem kalórií
    • ak chceme zapojiť gény dlhovekosti, záleží na intenzite pohybu a najviac zdraviu prospešných génov sa aktivuje pri vysoko intenzívnom intervalovom tréningu (HIIT), pri ktorom sa výrazne zvýši tepová frekvencia a dýchanie
    • u starších ľudí sa pri HIIT aktivuje zdraviu prospešných génov ešte viac
    • pri HIIT dosiahnete 75 – 85 % maxima tepovej frekvencie, ako keby ste bežali o život, budete sa potiť, rýchlo dýchať a budete schopní povedať zreteľne len pár slov
    • pohyb nás vďaka zapínaniu génov omladzuje na bunkovej úrovni
  1. VYSTAVOVANIE SA VYŠSIEMU CHLADU A TEPLU
    • chlad aktivuje gény dlhovekosti, uvádza do činnosti sirtuíny, čím sa nám aktivuje ochranný hnedý tuk na chrbte a ramenách
    • podľa štúdie z roku 2018 v Helsinkách majú návštevníci sáun výrazne lepšiu telesnú kondíciu, sú zdravší a vitálnejší
Obrázok: Čo vplýva na dlhovekosť
  1. VYHÝBANIE SA ZBYTOČNÉMU POŠKODZOVANIU GÉNOV
    • cigarety epigenómu škodia najviac, dokážu skrátiť život aj o 15 rokov
    • zdraviu škodlivé sú aj polychlorované bifenily (PCB) a ďalšie chemické látky, ktoré sú súčasťou plastov vrátane fliaš a nádob na jedlo, v mikrovlnnej rúre sa uvoľňuje ešte viac PCB
    • nebezpečné N-nitrozlúčeniny (ide o silný karcinogén, spôsobuje aj zlomy DNA) obsahujú potraviny ošetrené dusitanom sodným, ide napríklad o niektoré pivá, väčšinu údenín, ale predovšetkým slaninu
    • na pozore sa treba mať aj pri žiarení z prírodných a umelých zdrojov (či už ide o UV žiarenie zo slnečných lúčov, röntgenové lúče, gama lúče, či radón z pôdy, ktorý sa za nepriaznivých okolností môže vyskytnúť v domácnostiach)

Sami teda vieme zapnúť aktivity, ktoré spustia „gény dlhovekosti“ nášho tela pre udržanie epigenómu. Je preto lepšie byť dlhodobo naladený viac na režim „opravy a ochrany“ ako len „rastu a množenia sa“. Gény sa nám nevyvinuli preto, aby sme ich len hýčkali prílišným pohodlím. Trocha stresu telu, naopak, veľmi pomáha.

LIEKY NA STARNUTIE?

Pod vplyvom výskumov sa hľadajú spôsoby, ako podporiť vekom klesajúce NAD (látka, ktorá zvyšuje aktivitu sirtuínov) v našom tele, aj pomocou konkrétnych látok. Ide napríklad o NMN (nikotínamidmononukleotid), resveratrol, metformin, rapamycin a podobne. V oblasti epigenetiky existujú výskumy predovšetkým na myšiach (aj z dôvodu, že ich život je nepomerne kratší a staroba príde skôr). Mnoho ľudí takéto látky už užíva a okolo dlhovekosti sa formuje komunita. Tá je inšpirovaná aj profesorom Sinclairom, ktorý niektoré látky užíva dlhodobo a tvrdí, že podľa markerov z krvi, ktoré si sleduje tiež dlhodobo, omladol o viac ako 10 rokov. Polemizuje sa, že na svoj vek vyzerá naozaj mladšie. Svet stále čaká na presvedčivé dôkazy o látkach, ktoré nám zlepšia zdravie a predĺžia život, ale nemajú pritom iné nepriaznivé účinky.

Obrázok: Resveratrol je prírodný antioxidant, polyfenol, ktorý je napríklad v šupkách a jadierkach modrej vínnej révy. Liter červeného vína obsahuje asi 0,2 až 5,8 mg resveratrolu.

Je preto prínosom, že zhromažďovaniu informácií k téme, prečo starneme a čo na starnutie pôsobí, sa venuje napríklad doktor Brad Stanfield, lekár z Nového Zélandu, ktorý na svojom YouTube kanáli zdieľa najnovšie poznatky z výskumov o tom, prečo starneme a či sme už bližšie k hľadaniu spôsobov, ktoré podporujú zdravie. Jeho videá ukazujú klinické údaje z recenzovaných štúdií, aby sme sa mohli rozhodovať o svojom zdraví nielen z jedného zdroja, ale aj z informovanejšej pozície. Vďaka jeho snahe sa aj laik môže dozvedieť, čo podľa aktuálnych poznatkov nášmu telu prospieva a čo nie, a ako aktuálne poznatky aplikuje pre svoju dlhovekosť aj on sám.

Téma výživových doplnkov v oblasti dlhovekosti je isto námet na samostatný článok, ktorý by bolo potrebné neustále aktualizovať.

Tip a výhoda pre vás

Na predĺženie zdravšieho života sú vyrábané kvalitné výživové doplnky, vyvinuté na základe najnovších výskumov popredných odborníkov na výskum dlhovekosti. Výrobky značky DoNotAge sú pri zadaní kódu SILVERDIUM so zľavou -10%. Sú distribuované z centra v EÚ a neplatí sa teda clo ani dovozné poplatky. Pri nákupe nad určitú hodnotu je doručenie bezplatné.

OMLADNEME?

Profesor Sinclair si pôvodne myslel, že sa starnutie dá len spomaliť, avšak na základe ďalších jeho pokusov, napríklad s preprogramovaním oka staršej myši, hovorí dokonca o možnostiach resetovania starnutia a to už môže predznamenávať zásadné predĺženie života. Na jednej strane sú to určité nádeje na zlepšenie kvality nášho života, na druhej to prináša aj iné otázky, napríklad ako sa svet vysporiada s významným nárastom počtu ľudí nad 100 rokov.

„Je to v našich rukách, je to aj o našom nastavení v oblasti stravovania, pohybu a prostredia, ktoré nás ovplyvňuje.“

Pravdepodobne už sme na začiatku prevratných objavov v oblasti starnutia. Výskum aj v oblasti epigenetiky nám zrejme už v blízkej budúcnosti prinesie ďalšie významné poznatky, ktoré nám umožnia byť dlhšie zdravšími a aj mladšími. Ale začať môžeme už dnes. Ako spomínajú aj rady v tomto článku, je to aj o našom nastavení v oblasti stravovania, pohybu a prostredia.

A čo vy, milí Silveráci, aký je váš názor na gény dlhovekosti? Budete ich zapínať? Akého veku by ste sa chceli dožiť? Chceli by ste poznať svoj biologický vek, ktorý definuje, či ste starší, alebo mladší v porovnaní s vašim skutočným? Robíte niečo pre svoju vitalitu a mladosť už dnes a má to aj výsledky? Podeľte sa s vaším príbehom, stále je čas inšpirovať sa. Dajte nám tiež vedieť, ak by vás zaujímala aj iná téma v tejto oblasti.

ANKETA: Chceli by ste žiť dlhšie?

Podobné články

Pridať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here