Silver medailóny: Na objavovanie nie je nikdy neskoro

Fotografka Daniela Rapavá pochádza od sútoku Váhu a Dunaja. Po štúdiu jadrovej fyziky ju s manželom zavialo do Rimavskej Soboty. Na Hvezdáreň, kde roky spoločne pracujú. Tu sa začala venovať popularizácii vedy, fyziky, astronómie a ekológie. Paradoxne napokon asi najviac prostredníctvom fotografie.

„Viditeľným výsledkom bolo najskôr vybudovanie Astroparku, akéhosi malého oddychového arboréta. Niekoľko rokov som rástla s miestom, kde začínal prekvitať život. Množenie drevín sa stalo mojou vášňou,“ hovorí. Vďaka Astroparku v areáli hvezdárne sa na svet začala pozerať inak. Očami nežnej vedkyne. Spočiatku išlo len o túžbu pozorovať a dokumentovať vlastnými rukami vytvorený raj. Začali vznikať prvé fotografie kvetín, hmyzu, motýľov a vážok. „Ich svet a osudy mi pripadali ako jedna veľká metafora tých ľudských. Často som ich fotila práve v tom zápase o život.“ Jej samotnej ten zápas priniesol medzinárodné uznanie a mnohé ocenenia jej unikátnych fotografií.

Veda a umenie majú k sebe blízko

Človek by povedal, že veda a umenie sú od seba na kilometre vzdialené a vzniká medzi nimi do očí bijúci kontrast. Daniela je však presvedčená o tom, že k sebe majú veľmi blízko – a to objavovaním aj kreativitou. „Zdanlivé protiklady sú v živote vždy tým motorom, ktorý posúva,“ tvrdí. 

Spočiatku fotografovala veľmi často. Vnímala a pozorovala svet okolo seba. Hlavne v zime si začala všímať neobvyklé veci, ktoré súviseli s farebnosťou ľadu. Posunulo ju to k fyzikálnej fotografii. Umelecká tvorba sa pretla s jej vzdelaním. „Vzdelanie sa mi stalo pomôckou na ceste, lebo to neobvyklé, čo som videla, som mohla sprostredkovať s vysvetlením aj iným na výstavách.“ 

„Zdanlivé protiklady môžu byť motorom, ktorý posúva.“

Pozorné oko vidí výnimočnosť

V Danielinych fotografiách nájdete všetko – živú prírodu i fascinujúce tajomstvá tej neživej, čo vyvrcholilo v nadšení pre zamŕzajúce bubliny. Práve fotografie zamrznutých bublín sa pýšia celosvetovým úspechom. „Boli ako prírodné divadlo, kde sa vám pred očami za pár sekúnd predvádzajú prírodné sily. Pri rýchlej kryštalizácii a rozklade svetla na nich sa človeku až tajil dych. To nadšenie som zdieľala a na požiadanie šírila aj s návodmi a mnohým prinášali obrovskú radosť a relax.“

Na vytvorenie takej bubliny je potrebný pomerne hustý saponátový roztok obsahujúci glycerín alebo cukor. Vďaka tomu bubliny dlhšie vydržia a majú čas zamrznúť. Čo však Danielu motivovalo k vytváraniu a foteniu týchto bublín? „Na začiatku mojej túžby zažiť to bola jedna fotka z Kanady: maličká bublinka na zemi pri -30 °C. Bez detailov, bez návodu. No ja som vedela, že toto veľmi chcem vidieť v tom najdetailnejšom obraze.“

„Nadšenie zdieľala a šírila aj s návodmi a mnohým to prinášalo obrovskú radosť i relax. “

„Potešilo ma, že sa Slovensko dá zviditeľniť aj takýmto netradičným spôsobom.“ Takto skromne Daniela reaguje na úspechy svojich fotografií. Jej bubliny obleteli celý svet a niektoré podľa jej slov ešte stále letia a žijú si vlastným životom. Jej tvorba inšpirovala mnohých ľudí, ktorí začali objavovať svet celkom iným spôsobom ako doteraz. „Nebolo treba cestovať, z ničoho mohli zažiť obrovské nadšenie. Veľa ľudí mi písalo a podelili sa oň. Ja som to robila aj kvôli mame, ktorej som chcela urobiť radosť.“

Fotografie zamrznutých bublín boli ocenené viackrát, ale veľký ohlas mali aj ďalšie fotky. „Vážim si aj posledné ocenenie z októbra od Kráľovskej fotografickej spoločnosti v Londýne (ocenenie Honorable mention). Dostala som ho v kategórii „eko“ za foto prirodzeného znečistenia vodnej nádrže s názvom Vodná galéria Ľuboreč. Vôbec som to nečakala. Bola to séria nádherných obrazov, čo vytvorila na hladine príroda. Po čase to zasa samo zmizlo a voda bola opäť úplne čistá. Učí to pokore,“ dodáva. 

Magické rozprávky, ktoré vyrastajú z fotografií

Danielinho kreatívneho ducha nemusíme vidieť len v jej fotografiách, ale aj v príbehoch, ktoré píše. „Srdce, ktoré vám namaľuje na bubline šmýkajúca sa vločka. Portrét Meluzíny s bujnými vlasmi z námrazy na slnečných hodinách. Objatie akoby matky s dieťaťom z difúzie na vode po jednoduchom dotyku štetcom. Alebo portrét Indiána s modrým vtákom šťastia na ramene, ktorý vznikol len pár ťahmi čistého mokrého štetca na zamrznutom skle. A stačilo sa naň pozrieť v polarizovanom svetle a mali ste farebný príbeh.“ 

Podľa Daniely by sa takýchto príbehov dalo vytvoriť veľa. Ona ich má napísaných zatiaľ 13, v zbierke Magické príbehy z Astroparku.  „Sú to magické rozprávky, podľa niektorých exupéryovské, ktoré vyrástli z fotiek. Vždy s príbehom a vždy o iných hodnotách.“

„Stačilo pozrieť sa v polarizovanom svetle a vznikol magický príbeh.“

Dobrá fotka musí byť aj objavom

Na to, ako má vyzerať kvalitná fotografia, sa odpovedá naozaj ťažko. Pre Danielu však dobrá fotka musí byť aj objavom. „Každý objavuje iné a inak a to je dobre. V každej, aj najobyčajnejšej realite môže byť skrytá snová krása. Tak fotím svoje impresie a maľujem pohybom foťáku a svetlom.“ Daniela nezabúda dodať, že na objavovanie nikdy nie je neskoro. Objavovať sa dá v každom veku, dokonca aj v tom vyššom, lebo práve vtedy na to máme viac času. 

„V každej, aj najobyčajnejšej realite môže byť skrytá snová krása.“

Hodnotná fotografia by mala vzbudiť emócie, obsahovať pokoru a tieto pocity prenášať na diváka. „Musí byť pravdivou úprimnou výpoveďou, čo neznamená, že všetko na fotke je len jednoduchá odfotená realita. Je dobré, keď je metaforou a keď cez ňu fotograf dokáže vizualizovať svoj vnútorný svet, alebo nájde ten paralelný svet imaginácie v realite.“ Aj takto chápe tvorbu autorka výnimočných, až magicky krásnych fotografií. A dodáva: „Ľudia, zvlášť dnes, hľadajú podstatu. To, na čom najviac záleží. A separujú to, bez čoho sa dá žiť. Dôležité je neprepásť vlastný autentický život… Lebo aj vo vyššom veku sa dá objavovať svet.“

Milí Silveráci, čo hovoríte na výzvu krehkej fotografky a zároveň zrelej ženy s dušou Malého princa? Mimochodom – objavili sme ju vďaka milému povzbudivému komentáru, ktorý zanechala pod jedným z našich článkov…Takže, čo nové ste objavili vo svojom živote vy? Napíšte nám o tom. Poznáte aj vy takýchto šikovných Silverákov zo svojho okolia? Dajte nám tip.

Daniela Rapavá

Od detstva mnoho čítala a zaujímala sa o prírodné vedy a matematiku, ale hlavne o astronómiu a fyziku. Páčila sa jej aj psychológia, filozofia a literatúra. Jej túžba objavovať bola taká silná, že napokon vyštudovala jadrovú fyziku. Popularizácia vied sa u nej vzácne spojila s umením a láskou k prírode. Vedkyňa a celosvetovo oceňovaná fotografka v kategóriách „Art and Science“ vraví: „Každý z nás je tu na Zemi len pár rokov. No môžeme objavovať jej krásu, jej svety, zákony, ktoré sa opakujú v rôznych oblastiach, zažiť nekonečnosť vesmíru, hľadať v ňom svoje miesto a pomáhať iným.“