Pri prechádzke parkom sme svedkami magických okamihov. Po lete zaťaženom horúcim vzduchom mnohí z nás radostne vítajú sviežosť. Za oknami začína niečo poletovať – nie, sneh to zatiaľ nie je. Padajúce listy nadnáša jesenný vietor, raz vlhký a sychravý, potom zasa teplý, takmer ako letný vánok. Podvedome vnímame umelkyňu prírodu. V jeseni ožívajú najkrajšie obrazy z kalendárov.
Jesenné okamihy inšpirovali mnohých umelcov. V diele jedného z najznámejších expresionistov Vincenta van Gogha môžeme prítomnosť jesene sledovať v obrazoch, ktorými sú Chûte de feuillus (Padajúce jesenné lístie) , Les Alyscamps (Ulička Alyscamps) alebo na výjave The Mulberry Tree (Morušový strom). Claude Monet zachytáva odraz zlatistých listov na vodnej hladine obrazom Autumn Effect at Argenteuil (Jesenné efekty v Argenteuil ). Paul Gauguin,jeden z najznámejšíchpredstaviteľov postimpresionizmu, zanecháva svojím obrazom By the Stream, Autumn (Pri potoku, jeseň) silný jesenný dojem. Slovenskí umelci, ktorých toto ročné obdobie tiež ohúrilo, sú Ladislav Mednyánszky a jeho Jesenná krajina. Miloš Alexander Bazovský zas namaľoval obraz Požehnaná jeseň, Janko Alexy taktiež Jesennú krajinu.Rodák z Banskej Štiavnice, Jozef Kollár,namaľoval Jeseň v Banskej Štiavnici, Gaštany v jeseni či Jeseň v Tatrách.
„Jesenné okamihy inšpirovali mnohých umelcov.“
Ešte predtým, než si maliar vytlačil z tuby farbu, išiel sa prejsť do blízkeho parku presne tak, ako to majú vo zvyku mnohí z nás. Niekoľko minút stál pred alejou stromov a podrobne si všímal každý detail. Pohyb konárov stromov, keď sa do nich opiera vietor, línie a tvary, ktoré ohraničujú budovy, cesty a chodníky. Vertikály stromov, ktoré pretínajú štvorce okien, a horizontály plotov tiahnuce sa zbiehajúcimi líniami perspektívy do diaľky. Sledoval lúče slnka, ktoré dopadajú na všetko, čo im nie je skryté – a to všetko vrhá tieň. Ostrý alebo rozmazaný. Hľadal kontrasty farieb, štruktúr, mäkkej a tvrdej hmoty. Všímal si svoju radosť, keď prešiel šuchotavým lístím a topánka mu v mäkkom blate zanechala stopu. Radosť, keď mu do nastavenej dlane spadol ladným letom javorový lístok, na ktorom sa do seba vpíjajú žltá a červená farba. Tento lístok si odnesie domov a podľa neho dnes bude miešať farby. Ale predsa to ešte nie je všetko, kým začne maľovať. Nad tým, čo dnes videl, premýšľa. V mysli si z toho vyberá a ceruzkou črtá na papier. Ktoré je to miesto, na ktorom dnes zažil atmosféru, ktorú si chce ponechať a zvečniť?
„Zlatistá paleta sa ponúka sama.“
Vizuálne podnety sú pre umelcov dôležité, sú studnicou inšpirácie
Slovo vizuálny znamená týkajúci sa zrakového vnímania. Slovné spojenie vizuálne umenie sa stalo zaužívaným pomenovaním umenia, ktoré vnímame zrakom – ide o kresbu, maľbu, sochu, fotografiu, film a architektúru. Vnímanie a všímanie sú úzko prepojené cez naše senzory – okom sa do mozgu dostane vnem, ktorý po spracovaní a uvedomení môžeme vyhodnotiť ako všimnutie si niečoho. Tento proces je dôležitý nielen v živote umelcov. Každodenne ho využívame aj my. Ale predsa sú ľudia, ktorí ako keby videli viac. Videli inak. Dokážu svoj zrakový vnem prepojiť s fantáziou a ich myseľ tvorí obrazy, ktoré po zhmotnení na plátne obdivujeme. Pokúsme sa priblížiť takémuto spôsobu všímavosti.
„Ale predsa sú ľudia, ktorí ako keby videli viac.“
Zapozerajme sa na tieň, ktorý do našej obývačky vrhajú kvety na okne alebo strom rastúci za ním. Zamyslime sa, čo nám to pripomína. S čím z toho, čo poznáme, sa nám spája tvar tieňa? Aké pocity to v nás vyvoláva? Započúvajme sa, či náhodou nezachytíme zvuk vetra, ktorý ohýba konáre. A v mysli sa nám môže začať odohrávať príbeh. V duchu necháme priestor fantázii a tvar tieňa sa pokúsime dokresliť, vdýchneme mu život. Ak nás kreativita obklopí naplno, tento nevšedný zážitok neváhajme zhmotniť na papieri.
O čo viac sa dá fantazírovať priamo v prírode. Každý strom tam pripomína tajomné bytosti lesa, alebo nám len jeho tvar pripomenie predmet, ktorý denne používame. Spomeňme si na to z detstva. Práve to detské nazeranie na svet a nekonečnú fantáziu si umelci snažia udržať celý život. Naše deti a vnúčatá nám môžu pripomenúť, aké to bolo, a možno sa na malú chvíľu dostaneme do tohto sveta detsko-dospeláckej fantázie.
Jazyk umenia
To, čo si náš umelec na prechádzke v parku všímal, sú prvky výtvarného jazyka. Je to súbor zaužívaných vizuálnych znakov, ktoré sa používajú vo výtvarnom umení. Autor medzi nimi vytvára vzťahy, čím tvorí kompozície svojich diel. Medzi základné prvky výtvarného jazyka patrí: bod, línia, škvrna, plocha, objem, farba, tvar, teleso, priestor, svetlo, kompozícia. Poďme si spolu skúsiť preložiť jesenné sledovanie prírody do tohto jazyka.
Na pravej strane obrázka vedľa fotiek sme jednoduchým spôsobom načrtli, ako sa dá pohľad do prírody zachytiť výtvarným jazykom. Tvar listov, línie konárov, rozostrený pohľad, ako škvrna, vertikály stromov a perspektíva zbiehajúce sa v línii na chodníku. Z týchto prvkov môžeme následne vytvoriť kompozíciu. Dva základné typy kompozície, ktoré nás obklopujú všade, kde sa pohybujeme, sú symetria a asymetria. Oba princípy nájdeme aj v prírode. Niektorí ľudia inklinujú viac k symetrickému rozloženiu, iným sa viac pozdáva asymetria. Obidve skupiny sa ale zhodnú na tom, že cieľom je harmónia, vyváženosť a pri pohľade prežitie estetického zážitku.
„Cieľom je harmónia, vyváženosť a pri pohľade prežitie estetického zážitku.“
Možno aj vďaka tomuto článku sa budete na padajúce lístie odteraz pozerať inak. Prajeme vám, aby ste postrehli krásne okamihy, ktoré nám príroda predostiera pred očami – či už na prechádzke v parku, na lúkach, v lesoch, alebo aj pri pohľade cez okno,kde máme neraz pocit, že nás už nič neprekvapí. Dajme tomuto všetkému šancu s dávkou fantázie – a s ceruzkou v ruke.
