IoT – keď veci medzi sebou komunikujú a pomáhajú

Len tak si zabehať bez smart hodiniek či spustenej aplikácie v mobile. Bez toho, aby ste vedeli, koľko a za aký čas ste prebehli. Bez akejkoľvek analýzy dát o športovej aktivite. Pre mnohých je to dnes nepredstaviteľné. V nejednej domácnosti „pobehujú“ robotické vysávače. Plnia príkazy, ktoré dostali zadané na diaľku – mobilom. To sú len dve kvapôčky v mori vecí, ktoré fungujú na základe systému zvaného Internet vecí, IoT (Internet of Things). Zdá sa vám, že vám to nič nehovorí? Posúďte sami.

Čo je Internet vecí?

V odbornej literatúre, ale aj na internete nájdeme množstvo interpretácií, ktoré sa snažia čo najvýstižnejšie objasniť pojem internet vecí.

Jednoduchá charakteristika hovorí, že internet vecí sú zariadenia komunikujúce cez internet, človeka nevynímajúc. Táto poučka však nie je presná a nesie so sebou veľa konfliktných situácií. Čo jeden považuje za IoT, druhý práve podľa nej zásadne odmieta. A tak sa presadzujú skôr náročnejšie definície. Jedna z nich hovorí: Internet vecí je systém vzájomne prepojených zariadení, predmetov (v neposlednom rade aj ľudí), ktoré sú vybavené jedinečnými identifikátormi a sú schopné prenášať údaje prostredníctvom siete bez potreby interakcie človek – človek alebo človek – počítač.

„Internet vecí je systém vzájomne prepojených zariadení.“

Vďaka nemu rúra „sama odhadne“ teplotu a čas pečenia kuraťa, aby bolo šťavnaté a správne chrumkavé. Chladnička pomôže vyhodnotiť, ktoré potraviny treba dokúpiť pri najbližšom nákupe. A digestor naznačí, že potrebuje vymeniť filter.

Ako to funguje?

Základnou stavebnou jednotkou internetu vecí sú čipy. Tie dokážu zbierať všetky potrebné dáta a komunikovať s inými zariadeniami bez nutnosti zapojenia človeka. Následne ich pomocou internetového alebo iného, najčastejšie bezdrôtového pripojenia odošlú do cloudovej infraštruktúry mobilu alebo počítača, kde sú spracovávané. Posledným krokom je používateľské rozhranie internetu vecí. Ako príklad môžeme uviesť prostredie aplikácie vo vašom mobile. Rozhranie internetu vecí môže byť oveľa jednoduchšie, ale aj násobne komplexnejšie.

Vedeli ste, že…?
Pojem internet vecí pochádza z anglického „Internet of Things“. Odtiaľ pochádza aj skratka IoT. Podľa online magazínu PC Revue prvá zmienka o fungujúcom „Internet of Things“ sa objavila v roku 2001 a jej autorom bol David Brock. Samotnú frázu „internet vecí“ však vytvoril Kevin Ashton ešte o dva roky skôr – v roku 1999, keď sa k internetu dokázalo pripojiť ledva 1 % svetovej populácie. V tom čase to bola vízia a výzva. Technologickí vývojári sa jej naplno chytili. Dnes vidíme jej možnosti.

Nedeje sa to náhodou

To, že internet vecí naberá „na sile“, sa nedeje náhodou. Môže za to technologický pokrok, túžba viac a viac využívať nové poznatky a tzv. štvrtá priemyselná revolúcia. Napredovaniu IoT pomáhajú aj dva ďalšie atribúty:

  • Prvým je fakt, že veľkosť čipov sa neustále zmenšuje. Nie je už nijaký problém dostať ich aj do najmenších zariadení, teda zariadení dennej potreby.
  • Druhou zásadnou vecou je pripojiteľnosť. Vo vyspelých krajinách sveta je dnes kvalitná bezdrôtová sieť samozrejmosťou nielen v domácnostiach a firmách, ale aj komerčných a predovšetkým verejných priestoroch a priestranstvách.

„IoT naberá na sile.“

Potvrdzujú to aj čísla

O „sile“ IoT hovoria jasnou rečou aj čísla. Kým v roku 2015 bolo pripojených viac ako 15 miliárd IoT zariadení, dnes je ich podľa odhadov vyše 26 miliárd a ich počet neustále rastie. Podľa konzervatívnych odhadov bude k internetu vecí v roku 2025 pripojených viac ako 75 miliárd zariadení.

Ešte názornejšiu predstavu si môžeme utvoriť vyjadrením v peniazoch: 737 miliárd amerických dolárov, toľko bolo na internet vecí vynaložených finančných prostriedkov v roku 2016. 1,3 bilióna amerických dolárov, to je zasa suma, ktorú podľa odhadov dosiahnu výdavky na IoT v tomto roku. Takže stúpajúci trend je viac než zrejmý.

Vedeli ste, že…?
K internetu sa každú jednu sekundu pripojí 127 úplne nových zariadení.

Neobmedzený potenciál

Internet vecí ponúka množstvo výhod samotným užívateľom, ale aj firmám. Jednou z nich je to, že prítomnosť IoT si vo svojom každodennom živote ani nemusíme uvedomovať. Aj preto je potenciál IoT taký obrovský. Je skôr otázkou času, kedy sa podarí prepojiť všetko – od domácich spotrebičov cez firemné prístroje a dopravné prostriedky až po mnohé ďalšie, dnes možno ešte celkom nepredstaviteľné spojenia.

IoT zariadenia budú navzájom komunikovať, zdieľať dáta, monitorovať trendy, poskytovať cenné informácie, upozorňovať či iniciovať niektoré aktivity. Pošlú vás k lekárovi alebo vám „len“ dajú vedieť, že v chladničke už došlo maslo, prípadne ho rovno objednajú.

„Jeho prítomnosť si vo svojom každodennom živote ani nemusíme uvedomovať.“

Povestná druhá strana…

Ako to už býva, všetko má aj svoje ale, respektíve mínusy a riziká. Achillovou pätou internetu vecí je zneužitie informácií a dát. Potvrdzujú to aj štatistiky. V priebehu 15 mesiacov počas rokov 2017 až 2018 bolo zaznamenaných viac ako 150 miliónov pokusov o prelomenie jeho bezpečnosti. Prevažná časť z nich bola zameraná na kamery.

Tiež máte občas chuť zachovať si od moderných technológií odstup? Neviete, či ich dokážete správne ovládať, či ich nejako nepokazíte alebo či vám až „príliš nevlezú pod kožu“? Ak im dáte šancu, obvykle už po veľmi krátkom čase zistíte, že strach bol zbytočný. Faktom totiž je, že IoT zariadenia sú tu. Stretávame sa s nimi, kamkoľvek sa pohneme. A aj keď sa vôbec nehýbeme. Vývoj a technologické napredovanie nezastavíme. Navyše, ako spotrebitelia neraz priamo vôbec nerozhodujeme o tom, aký typ pripojenia k internetu vecí si vyberieme. Je to jednoducho súčasť produktu, ktorý kupujeme. Takže čím skôr si na IoT zvykneme, tým lepšie. Internet vecí uľahčuje život a zvyšuje jeho komfort. Hlavne preto zaznamenáva taký rýchly rast.

Náš tip, ako sa spriateliť s IoT:

Skúste sa zamyslieť, „kde vás tlačí topánka“. Čo by ste chceli mať v živote pohodlnejšie? Auto, ktoré zaparkuje za vás, keď sa zľaknete príliš tesného parkovacieho miesta alebo celkom samé vyhľadá voľné parkovacie miesto? Alebo sa uspokojíte so šálkou chutnej kávy? Áno, aj káva je dobrý príklad IoT. Ak ste milovníkom rannej kávy, no zlým manažérom svojho času, dajte šancu kávovaru, ktorý spozná, kedy vstanete a začne vám ju pripravovať. Keď naň nedáte dopustiť, sami zistíte, v akej ďalšej oblasti života privítate pomoc od internetu vecí.

Ako je to s vami? Vnímate, že IoT zariadenia sa postupne stávajú súčasťou našich životov? Máte, alebo privítali by ste ich u vás doma? Dokážete ich identifikovať? Dajte nám vedieť.

Podobné články

Pridať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here