Reagujem na článok: „Ako sa stať spisovateľom vo vyššom veku“. Možno to zaujme, možno nie, no možno to niekomu z čitateľov pozdvihne sebavedomie a začne napĺňať svoj tajný sen. Písanie vtiahne človeka do seba a potom už neprestane.
Áno, s písaním som začal tesne pred päťdesiatkou. Ako obyčajný človek, literárny neznaboh, vôbec prišiel k literárnej tvorbe? Jednoznačnú odpoveď skutočne nepoznám. Ani slohové práce počas štúdia na strednej škole ma nenadchýnali. Neznášal som ich. Avšak ako dieťa som čítal vždy a všade, nájsť ma bez knihy v ruke bolo takmer nemožné. Patrím ku generácii, ktorá vyrastala na mayovkách a verneovkách, takže moji najobľúbenejší spisovatelia boli Karl May a Jules Verne.
Ak sa však spätne obzerám, snáď prvotným impulzom bol film vysielaný v televízii. S manželkou sme sledovali Ľadové ostrie, film, ktorý určite mnohí poznajú – on nádejný hokejista, ona nádejná krasokorčuliarka. Hokejista začne mať problémy so zrakom, tuším strata periférneho videnia, takže tento šport musí zavesiť na klinec. Napokon zakotví v krasokorčuľovaní… Romantický príbeh. Vtedy zo mňa akosi mimovoľne vyhŕklo: Dokázal by som napísať rovnako dobrý príbeh! Reakcia manželky ma uzemnila: Ty? No určite!
„Pozeral som s manželkou film a vtedy zo mňa vyhŕklo: dokázal by som napísať rovnako dobrý príbeh! “
Lenže čuduj sa svet, po niekoľkých mesiacoch bol rukopis dokončený. ĽADOVÁ VÁŠEŇ. Manželka, ako prvá čitateľka a zároveň aj korektorka, ho pochválila. Zakrátko prišla s nápadom napísať príbeh s homosexuálnou tematikou, takýto žáner na knižnom trhu rozhodne chýba.
A zrodil sa román: KEĎ LÁSKA BOLÍ, AJ CHLAPI PLAČÚ. Moju polovičku zaujal natoľko, že sme začali riešiť vydanie. A čo to? Houston máme problém. Sakramentský problém. Ak ste začínajúci, neznámy autor, tak nájsť vydavateľa je beh na dlhú trať. Vydavateľstvá sú zaplavené množstvom prichádzajúcich rukopisov, zareagovať na každý z nich nie je v ľudských silách. (Ak pošlete rukopis a žiadna odozva nepríde, nezúfajte, oslovujte ďalej a ďalej a ďalej…) Ani na ten môj nik nereagoval a tak si pekne, krásne a spokojne oddychoval v zásuvke stolíka. Pribudol k nemu ďalší: PREKLIATI LÁSKOU. Situácia s vydavateľstvom sa mesiace nemenila.
„Ak pošlete rukopis a žiadna odozva nepríde, nezúfajte, oslovujte ďalej a ďalej.“
Lenže raz mi udrelo do očí: Vydavateľstvo MEA2000. Napísal som im. Na počudovanie sa ozvali obratom a navyše mali záujem prečítať si rukopis. Domáci žreb padol na Keď láska bolí, aj chlapi plačú. Téma nebola problém, chceli ho vydať. Spomínané vydavateľstvo je špecializované na vydávanie CD-kníh a e-kníh. Lepšie niečo ako nič, povedal som si a román vyšiel na CD.
Snorenie po vydavateľstvách pokračovalo. Nekonečný príbeh. A jedného dňa… Heuréka! Nakladatelství Tribun.eu – Brno. Boli ochotní vydať Ľadovú vášeň v malom náklade s mojou finančnou spoluúčasťou. Keďže nemali slovenského korektora, tak som korektúru riešil vo vlastnej réžii. Čiastka vyrátaná v kalkulačke vydavateľstva nebola pre mňa likvidačná, teda tlačená verzia románu naozaj vyšla. V minimálnom náklade. Držať v ruke knihu voňajúcu novotou, neopísateľný to pocit.
Dni, mesiace, roky ubiehali a postupne vyšli ďalšie tituly a to formou CD-knihy, ako i v klasickej, tlačenej podobe. Keďže tlačené verzie vydalo české nakladateľstvo, ponúkali ich aj na českom literárnom trhu, pravda iba v e-shopoch. (Nízky náklad distribúciu do kamenných predajní nedovoľoval.)
„Držať v ruke svoju knihu voňajúcu novotou je neopísateľný pocit.“
O mojich knihách málokto vedel, absentovala akákoľvek reklama, či marketing – tieto záležitostí sú spoplatnené. Zostal som však milo prekvapený. O českom čitateľovi je všeobecne známe, že nerád číta v slovenčine, mladšia generácia jej už ani nerozumie, no napočudovanie Keď láska bolí, aj chlapi plačú, zaujala a pomerne dobre sa predávala. Dopyt predbehol ponuku. Nasledovala dotlač, pravda iba v desiatkach kusov, aby som to finančne uniesol.
Úspech knihy ma primäl k napísaniu druhej časti. Tá, už oveľa vyzretejšia, než jej staršia sestra, zaujala ešte viac. Pribudla dotlač, neskôr i druhá. V súčasnosti nie sú tieto tituly distribuované, vypredali sa a o ďalšej dotlači neuvažujem.
Čo sa čítania týka, nemám vyhranený žáner, čítam všetko, čo ma zaujme. Rovnako je to pri písaní. Venujem sa rôznym témam a žánrom, nevyhýbam sa ani nevšedným, či netradičným.
Natíska sa otázka, či by som s odstupom času niečo vo svojich knihách zmenil. Nuž… Čím dlhšie sa písaniu venujete, tým väčšiu zručnosť získavate. Rozhodne môžem potvrdiť, že každou ďalšou knihou sa v písaní zdokonaľujem. Dnes by som tie prvé tri knihy napísal inak. Pri druhej časti Keď láska bolí…zrejme nastal zlom, na nej by som nezmenil nič.
„Príbehy vymýšľam ako relax, písanie je môj najobľúbenejší koníček.“
Veľmi ma potešila spätná väzba jedného z čitateľov, ktorý sa značne dlho rozhodoval pri kúpe druhej časti Keď láska bolí… Tá prvá nebola celkom jeho šálka kávy. Druhú prečítal jedným dychom hneď v ten deň, keď došla poštou.
Príbehy vymýšľam v rámci relaxu, je to môj najobľúbenejší koníček. Som obyčajný človek pracujúci v dvanásť hodinových pracovných zmenách, ako množstvo iných ľudí na Slovensku.
Raz prišlo dokonca niečo, čo som ani vo sne neočakával. Na sociálnej sieti ma oslovil istý čitateľ a ponúkal mi svoj príbeh ako námet na knihu. Vtedy nik netušil, čo všetko môj súhlas prinesie. Skrátim to na minimum, pretože o kompletizovaní OKAMIHU PRECITNUTIA, by sa dali písať celé strany. Autor námetu si želal zostať v absolútnej anonymite, spoločne sme museli mnoho skutočností upravovať, zámerne pozmeňovať, dopĺňať a vypúšťať, aby ani jediná zblúdilá niť nevyzradila totožnosť. Mesiace a mesiace mravčej práce, každá dokončená kapitola odsúhlasovaná autorom námetu, mazanie, opravovanie… Napokon slastná úľava po dokončení. To ale ani jeden z nás nemal predstavu, čo príde.
„Stačí mi, ak sa príbeh rozšíri, lebo je silný, napísaný životom.“
Ešte som nespomenul, že autor námetu je homosexuálne orientovaný. Takže opätovne začala tortúra so zháňaním vydavateľstva. Oslovovanie, čakanie, žiadne odpovede… Jedna ale prišla, priamo od šéfredaktorky vydavateľstva IKAR. Slová: Príbeh je napísaný vskutku kultivovane… príjemne potešili. Žiaľ edičná rada napokon vydanie rukopisu zamietla… Dôvod? Napriek faktu, že rukopis zaujal, pred istým časom vydali práve s touto tematikou titul od známeho herca – Viktora Horjána. Predajnosť nenaplnila ich očakávania, preto sa do tejto témy nebudú púšťať. No áno, vydavateľský dom počíta s niekoľkotisícovým predajom. Ja som však skromnejší. Postačí mi, ak sa príbeh rozšíri, lebo je silný, napísaný životom. Neľahká, miestami až krkolomná cesta zrážala mladého muža do kolien, on ale svoj kalich horkého blenu musel vypiť až do dna.
Bohužiaľ rukopis stále spí v notebooku. Autor námetu však konečne uzavrel mierovú dohodu s vlastnou dušou. A to je oveľa viac, než vydanie, či nevydanie knihy.
„Som obyčajný človek pracujúci v 12-hodinových zmenách.“
Po tomto všetkom som písanie začal brať vážnejšie. Chcel som napísať niečo, čo by bolo v prvom rade napínavé, malo aj dobrodružstvo, exotiku, taktiež istú dávku vhodne zapracovanej erotiky a romantiky, no a samozrejme lásku. Tá totižto tvorí súčasť všetkých mojich kníh. Prvotné ingrediencie boli k dispozícií, chcelo to ešte vytvoriť postavy a pútavý dej. Takto, postupne, ako skladačka vznikal mysteriózny triler s názvom: ŠAMAN OD JAZERA WAKANTE, môj zatiaľ jednoznačne najlepší román.
Opakovane a nanovo ubíjajúce hľadanie vydavateľstva… Neviem, možno zázrak, no majiteľke vydavateľstva ART FLOYD, sa rukopis zapáčil.
Román vyšiel v limitovanom náklade a ponúkaný bol na e-shopoch. Opäť sa nenaplnila moja snaha dostať knihu do kamenných predajní, čo najbližšie k čitateľovi. Udivili ma však recenzie, ktoré začali pribúdať. V podstate sa všetci recenzenti zhodli v troch bodoch. A to, že kniha je určená náročnejšiemu čitateľovi, názov knihy je maximálne zavádzajúci a príbeh pôsobí autenticky. Ktorého autora by takéto vyjadrenia nehriali na duši? V súčasnosti je celý náklad vypredaný.
„Čím dlhšie sa písaniu venujete, tým väčšiu zručnosť získavate.“
S písaním som neprestal, nezastavili ma odmietavé postoje vydavateľstiev, ani zdravotné ťažkosti. Tvorí súčasť môjho života a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ho nikdy nevzdám.
Život presne vie čo, kedy a ako. Prečo? Pretože mi priniesol do cesty vydavateľstvo ENRIBOOK, to vydáva knihy výlučne na náklady autora, ale inak funguje ako bežné vydavateľstvo. A to na jeseň v roku 2021 vydá môj román s názvom VESANUS.
Milí začínajúci autori (akéhokoľvek veku), píšte, píšte, píšte. Nedajte sa ničím a nikým odradiť, nevzdávajte sa svojho sna, pretože človek prehrá okamihu, keď sa vzdá. Neriešte, či text zostane na dne zásuvky stolíka, neriešte odmietavý postoj, či neochotu vydavateľstiev, proste iba píšte. Život najlepšie vie čo a ako. Ak vaša tvorba má vyjsť, určite sa tak stane.
Prajem všetkým autorom veľa zdaru, tvorivého elánu, inšpiratívnych nápadov. Vek je skutočne len a len číslo.
Ľubomír Piro, alias Roderik Haydon
