Správať sa ekologicky znamená konať s ohľadom na okolité životné prostredie i úplne divú prírodu – doma či na opačnom konci planéty. Ekológia je trendom doby. Ešte lepšie by bolo, keby bola životným štýlom každého človeka. Nedajte si vnútiť predstavy iných. Chrániť prírodu viete aj drobnosťami, na ktoré prídete sami. Čítajte a zaujímajte sa o túto tému. Mať vlastný názor je kľúčom k dobrým ekonávykom.
Čo sa deje s prírodou?
Kým príroda doposiaľ väčšinu vecí zvládala, dnes dáva najavo, že treba spomaliť. Globálne otepľovanie, kontaminácia ovzdušia, vody a pôdy, prehnané odlesňovanie, vymieranie vzácnych druhov zvierat a rastlín. Je to volanie na poplach.
„Žiť ekologicky znamená konať s ohľadom
na okolité životné prostredie i úplne divú
prírodu.“
Globálne otepľovanie nie je nič nové. Hovoríme, že je to jav, pri ktorom stúpa priemerná ročná teplota planéty. Najmä v poslednom štvrť- až polstoročí sa na ňom výrazne podieľa aj činnosť človeka. Odráža sa to v produkcii skleníkových plynov, obzvlášť oxidu uhličitého. Od roku 1980 do minulého roku klimatológovia zaznamenali 100 % nárast ich emisií, pričom priemerná globálna teplota sa zvýšila najmenej o 0,7 stupňa. Napadlo by vám, že ľudstvo produkuje ročne 30 miliárd ton skleníkových plynov? Pochádzajú z výfukových plynov áut, ale aj zo zastaraných spôsobov vykurovania. Sú to alarmujúce čísla.
Aj výrobný a technologický pokrok si vyberá svoju daň. Aj keď si mnohí myslíme, že vymieranie (alebo obmena) živočíšnych a rastlinných druhov je prirodzenou súčasťou prírody, človek má na ňom zásadný podiel. V súčasnosti je ohrozený milión druhov živočíchov a rastlín. Vyhynutie hrozí 40 % obojživelníkov, takmer 33 % žralokov a morských cicavcov. K mimoriadne ohrozeným patria veľryby, delfíny či morské korytnačky. Klimatickými zmenami je negatívne ovplyvnených už 47 % suchozemských cicavcov, 23 % vtákov a 10 % prospešného hmyzu.
„Biodiverzita, teda prirodzená rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov, a prírodné zdroje sú naším spoločným dedičstvom. Sú tou najdôležitejšou záchrannou sieťou pre ľudstvo. No táto záchranná sieť je natiahnutá takmer na prasknutie,“ zdôrazňuje profesorka Sandra Díazová, ktorá spolupredsedala hodnoteniu OSN v najkomplexnejšej analýze svojho druhu odhaľujúcej zničujúci vplyv človeka na prírodu.
Vedeli ste, že…?
Klimatické zmeny sú tretím najvážnejším problémom zemegule. Priamo na Slovensku sú práve v tomto smere troma najväčšími problémami: zaostávanie v spracovávaní odpadu, vysoká koncentrácia prachu a oxidu dušičnatého v ovzduší a zmenšovanie plôch lesov.
Prečo chrániť životné prostredie?
Už malé deti v škôlkach učíme, že divokú prírodu je dôležité zachovávať. Cenná je ako bezpečný úkryt pred hlučnými mestskými ulicami, stresom a rýchlym životným tempom. Je to priestor, kde si každý môže vychutnať svoje myšlienky do absolútnej hĺbky a v tichosti. Ponúka dokonca jednoduché zdravotné benefity, ako zlepšenie fyzickej kondície. Stačí ju len chrániť, udržovať v čo najlepšej forme a neznečisťovať. Škoda, že tí, ktorí dostali do rúk výkonnú a rozhodovaciu právomoc i ekonomický vplyv, na tieto jednoduché zásady rýchlo zabúdajú. Viete, čo by nás v súčasnosti v oblasti ekológie malo zaujímať najviac?
Menej emisií Vysoký obsah výfukových a odpadových vykurovacích plynov zamoruje v najväčšej miere vzduch, ktorý bezprostredne dýchame. Niet preto divu, že rastú počty dýchacích ochorení, ktoré horšie znášajú starší. Výsledkom sú alergie, astma, chronické ochorenia pľúc. K zníženiu emisií môže pomôcť každý.
„Pomôcť životnému prostrediu znamená
pomôcť aj sebe samému.“
Začnite od seba: Niekedy stačí vymeniť auto za mestskú hromadnú dopravu, ktorá produkuje menej emisií vzhľadom na počet osôb, ktoré prepraví. Ešte lepší je bicykel alebo prechádzka pešo. Znie to ako veľmi málo na záchranu celej planéty. No môže to byť povestná kvapka v mori, ktorá zafunguje, keď sa spojí s ďalšími kvapkami. Pomôcť životnému prostrediu znamená pomôcť tiež sebe samému.
Menej celkového odpadu
Pobyt v prírode je relax pre telo i dušu. No čo je to za oddych, keď sú všade navôkol rozhádzané odpadky? Obaly z keksíkov, plechovky a sklenené fľaše z nápojov. Aj tu stačí na začiatok málo. Ak milujete výlety do prírody, osvojte si zlaté pravidlo: Všetky obaly, ktoré do prírody v batohu prinesiem, lebo v nich mám proviant, následne z prírody prázdne aj odnesiem. Hoci na turistických chodníkoch bývajú odpadkové koše, je lepšie do nich nič nehádzať, odpad si priniesť domov a tam ho poriadne roztriediť. V tomto prípade to nie je len v záujme nás, ľudí, ale aj zvierat, ktoré kvôli odpadu v lesoch a na lúkach hynú.
Začnite od seba: Snáď netreba pripomínať, že staré chladničky, pneumatiky, gauče či vane sa odvážajú do zberných dvorov, nie do lesov za mestom. Ešte lepšie je premyslieť si pred každou kúpou, a to v prípade akéhoľkovek predmetu, či ho naozaj potrebujeme a budeme používať, alebo sa z neho stane len ďalší zbytočný, ťažko recklovateľný odpad. Byť moderným človekom znamená aj vopred uvažovať nad vlastnými činmi. Ako napríklad aj pri výmene alebo kúpe nielen spotrebičov, ale aj drobností, ktorými si chceme privodiť radosť. Treba myslieť aj na to, aby táto radosť nebola iba chvíľková.
Menej plastových obalov
Nie sme prímorská krajina, no pokiaľ ide o dovolenku, veríme, že moria sú nám na dosah. Ak však ide o dôsledky nezodpovedného narábania s plastovými odpadmi, tvárime sa, že táto problematika je nám cudzia.
Plastové fľaše, vrecká, fólie, poháre, viečka či slamky… Mnohé z toho, čo použijeme iba raz, končí na roky v oceánoch. Do oceánov prúdi viac ako 300 miliónov ton plastového odpadu ročne! Dlhý čas rozkladu plastov je časovaná nálož. Podľa štúdie z Plymouth University plasty ohrozujú minimálne 700 druhov morských živočíchov, pričom existujú hypotézy, že najmenej 100 miliónov morských cicavcov hynie priamo kvôli plastom. Dostávajú sa do ich organizmov dokonca aj ako mikročiastočky rozptýlené v morskej vode.
Začnite od seba: Spomeňme si na moria nielen vtedy, keď plánujeme dovolenku, ale vždy, keď máme na výber medzi plastom a zdravším materiálom. Možno už pri najbližšom nákupe čerstvého pečiva: nevložte ho do mikroténového vrecka, ale do modernej textilnej alternatívy so sťahovacími šnúrkami, ktorú možno používať opakovane.
„Spomeňme si na moria, keď máme na výber medzi plastom a inou alternatívnou.“
Každodenné „drobnosti“
Znečisťovanie životného prostredia môžeme zastaviť alebo aspoň eliminovať. Základom je začať čo najskôr, ideálne hneď. A samozrejme začať od seba. Aké by mali byť prvé kroky jednotlivca?
Naučme sa separovať odpad
Určite máte v okolí ľudí, ktorí vravia: Načo mám triediť odpad, keď smetiari to aj tak všetko zosypú na jednu kopu?! Je to zbytočné… Prestaňme byť skeptickí voči separovaniu odpadu. Ak máte akékoľvek pochybnosti o tom, kde končí váš zdĺhavo triedený odpad, nebojte sa skontaktovať s firmou, ktorá ho z vašej ulice odváža. Mnoho ľudí z vlastnej skúsenosti potvrdzuje, že takéto firmy odpovedajú na záujem, pretože chcú, aby ľudia odpad triedili. Z vytriedeného odpadu sa recykláciou získavajú cenné druhotné suroviny, ktoré by sa pri „netriedení“ nenávratne stratili. Žiaľ, získavanie nových znamená hlavne drancovanie posledných, ešte zachovaných prírodných krás a vzácnych lokalít.
Vedeli ste, že…?
Slovensko v roku 2018 vyprodukovalo 2,3 milióna ton komunálneho odpadu. Na každého Slováka pripadalo až 427 kg, čo bolo v porovnaní s rokom 2017 o 34 kg viac. Vlani toto číslo kleslo na 378 kg na obyvateľa, no v triedení odpadu sme na chvoste Európy. Ak si myslíte, že patríme k jej vyspelejším krajinám, možno by ste mali vedieť, že odpad triedia lepšie aj obyvatelia Rumunska, s ktorými sme boli pred 12 rokmi približne na rovnakej úrovni. Medzičasom sa však z Rumunska stala krajina s najnižším podielom komunálneho odpadu na jedného obyvateľa.
Ako separovať?
Najlepším riešením je odpad v domácnosti separovať do samostatných nádob a následne ho aj vynášať do farebne rozlíšených zberných kontajnerov. Žiaľ, najpoužívanejšou farbou kontajnerov na Slovensku je stále čierna, teda nádoby určené na zmesový odpad, čo len potvrdzuje našu lenivosť.
Hodiť všetok odpad do jedného koša je pohodlné a jednoduché. Námaha s triedením z nás však robí lepších ľudí. Učí nás zodpovednosti voči životnému prostrediu, spoločnosti, všetkému, čo tu po sebe zanechávame – našim blízkym, deťom i voči budúcnosti.
Zásady správneho separovania:
- Vyseparované sklo patrí do zelených nádob.
- Papierový a kartónový odpad do modrých.
- Plasty, plechovky od nápojov a tetrapaky do žltých zberných kontajnerov.
- Kovy do červených.
- Po novom je už zavedený aj hnedý kontajner, do ktorého separujeme biologicky rozložiteľný odpad. K takémuto odpadu zaraďujeme najmä nevyužiteľné súčasti potravín, časti zeleniny a ovocia, zvyšky kávy a čaju (nie však v plastových vreckách), vajíčkové a orechové škrupiny alebo odpad z izbových rastlín.
„Aj námaha s triedením odpadu z nás robí
lepších ľudí.“
Ako môžem pomôcť ja?
Mnohí berieme otázku pomoci prírode veľmi pesimisticky: Ako môžem ja, jediný, v podstate bezmocný človek, zachrániť našu obrovskú planétu? Veď to je nemožné! Pozerajme sa na vec inak: Dajte nám vedieť o akejkoľvek drobnosti, zlepšováku či nápade vo svojom bežnom, praktickom každodennom živote, vďaka ktorému ste zistili, že dokážete vytvárať menej komunálneho odpadu a lepšie ho recyklovať. Alebo nám napíšte, či sa o ekológii rozprávate so svojimi deťmi a vnúčatami. Možno ste ich práve vy naučili nosiť šupky z očistenej zeleniny do kompostéra v záhrade. Mimochodom, stalo sa vám už niekedy, že smetiari spred vášho domu po týždni či dvoch nemali čo vysýpať z čiernej nádoby na odpad, pretože ste všetko dokázali roztriediť? Sú to malé kroky, ale určujú našu budúcnosť.
