Kritické myslenie pomáha rozlišovať

Človek je tvor racionálny, ale aj vysoko emocionálny. Tieto vlastnosti vplývajú okrem iného na to, ako sa dokážete v rôznych situáciách rozhodovať. Pritom akékoľvek rozhodnutie, pokiaľ má byť správne, vyžaduje adekvátne a súhrnné spracovaniea vyhodnotenie všetkých získaných informácií o danom probléme. Zdravý sedliacky rozum vám nepochybne napovie, ale vždy nestačí. Prečo?

Prečo je dôležité jeho trénovanie?

Ľudský mozog uvoľní do vedomia iba 2 % všetkých informácií, ktoré v konkrétnej chvíli spracováva. V praxi to znamená, že človek má tendenciu vidieť svet taký, ako by si ho prial vidieť, nie taký, aký je (či už v pozitívnom alebo negatívnom svetle). Ide o tzv. selektívne vnímanie. Ak dokážete v bežnom živote zapojiť kritické myslenie, nadobudnete schopnosť kriticky vyhodnotiť to, čo vidíte alebo viete.

Bádanie sa otázkou začína a otázkou na vyššej úrovni neraz aj končí, hovorí klasik. Ak ste kriticky mysliaci človek, nepodliehate prvému dojmu, všeobecnej mienke či naliehavosti zdieľanej informácie. Viete si zachovať odstup, pripustiť aj iný, odlišný pohľad na vec. Žiadne naivné preberanie názorov, ale vytváranie vlastného. Cibriť schopnosť posudzovania informácií na podklade relevantných faktov, vlastných vedomostí a skúseností je kľúčovou záležitosťou v mnohých ohľadoch.

Človek má tendenciu vidieť svet taký, aký by si ho prial.“ 

Neustály rozvoj kritického myslenia bude pre vás z dlhodobého hľadiska perspektívny. Naopak, jeho absencia môže mať negatívny vplyv na osobný, spoločenský i profesijný rozvoj. Priznať si vlastnú chybu alebo zmeniť názor, ktorý sa ukázal nepravdivý, je veľakrát ťažké. Je to však jeden zo spôsobov, ako si kritické myslenie cibriť. Tým, že budete obhajovať faktami nepodložený názor, ho, naopak, oslabíte. Cieľom je, aby objektivita prekonala subjektivitu.

Kritické myslenie využívali už v dávnej minulosti

Schopnosť systematického skúmania vlastných i cudzích názorov a rozhodnutí či zdokonaľovanie presnosti vo vyjadrovaní sa bolo v spoločnosti prítomné už pred naším letopočtom, kedy sa o rozvoj kritického myslenia zaslúžil grécky filozof Sokrates. Jeho metóda kladenia otázok, tzv. sokratovský dialóg, dodnes funguje ako hlavný princíp chápania informácií v súvislostiach. 

Nie odpovede, ale otázky sú hnacou silou v procese myslenia. Odpoveď je stimulom na tvorenie nových a ďalších otázok. Sokrates vychádzal z toho, že pýtaním sa človek učí a usiluje dosiahnuť kritérium pravdy. Podľa neho to, čo chcete povedať, by malo prejsť tromi bránami: bránou pravdy, bránou dobroty a bránou úžitku. Ak to nie je pravdivé, dobré ani užitočné, potom je lepšie nechať si to iba pre seba. Čo myslíte, koľkí z nás sa týmto heslom riadia?

Otázky sú hnacou silou v procese myslenia.“ 

Aj Platón a Aristoteles poukazovali na význam kritického myslenia a metódy dialógu. V stredoveku upozorňoval na dôležitosť hľadania pravdy Tomáš Akvinský. Základné piliere zaujatia kritického postoja položil aj osvietenec Immanuel Kant, ktorý nabádal k tomu, aby sa človek nebál používať vlastný rozum. Pozornosť upriamil na odhaľovanie predsudkov a omylov. Názor je subjektívny, preto ho treba konfrontovať s inými názormi a kreovať. To všetko s požiadavkou tolerancie (každý má právo na názor). Až keď sa tento spája s istotou (pravdou), mení sa zo subjektívneho na objektívny.

Za otca moderného kritického myslenia je považovaný John Dewey. Zaviedol termín reflexívne myslenie, ktoré je podľa neho vytrvalým a starostlivým preskúšavaním niečoho, čo v konečnom dôsledku vedie k premyslenému rozhodnutiu. Ako to máte vy? Premýšľate nad následkami konania, alebo je vaše správanie unáhlené a rozhodujete sa emotívne, bez toho, aby ste zobrali do úvahy všetky možné premenné? Spontánnosť je dobrá vlastnosť. Paradoxom je, že treba vedieť, kedy ju využiť.

Spontánnosť je dobrá vlastnosť, treba však vedieť, kedy ju využiť.“ 

Čo je a čo už nie je kritické myslenie?

Skúsili ste sa zamyslieť, či je kritika, s ktorou sa bežne stretávate, konštruktívna? Kritizovanie a kritické myslenie totiž nemajú rovnaký význam. Príkladom môže byť situácia, v rámci ktorej pozorujete, že došlo k omylu. Či už ste sa mýlili vy alebo niekto iný, osočovanie, znevažovanie či slovné urážanie by v nej nemalo mať miesto. Kultúra vyjadrovania a ochrana ľudskej dôstojnosti určite áno.

Najlepšia kritika je tá, ktorá sa vyhýba akýmkoľvek nedorozumeniam, odhaľuje skutočné problémy, poukazuje na informácie, ktoré danému človeku unikli. Zvládnuť ju je však najťažšie. Aj keď upozorňuje na chyby, robí tak bez útokov na osobnosť, s cieľom zistiť, či vypovedané tvrdenia (ne)zodpovedajú skutočnosti a sú (ne)pravdivé. Konštruktívne pripomienky pomáhajú človeku napredovať a dostať sa z bludiska dezinformácií.

Konštruktívne pripomienky pomáhajú človeku napredovať.“ 

Vedeli ste, že?

Podľa dostupných informácií z World Economic Forum je kritické myslenie na druhom mieste spomedzi desiatich TOP spôsobilostí a zručností človeka, ktorými by mal v nadchádzajúcich rokoch disponovať. Nové produkty a technológie si budú vyžadovať iné, kreatívnejšie spôsoby používania. Pre budúcnosť obsadzovania pracovných miest je dôležitá najmä kreativita, kritické myslenie a schopnosť komplexného riešenia problémov.  

Ako s ním pracovať?

Kritické myslenie nie je negatívne myslenie, ale uvážlivé premýšľanie a vyhodnocovanie informácií. Ak si budete klásť (neľahké) otázky, vyvarujete sa predsudkov, nájdete skryté predpoklady, chyby aj indície k správnemu záveru. Prehodnotíte alternatívy vnímania vecí, vášho správania. Sebakritika, uznanie nesprávnosti doterajších tvrdení, ich analyzovanie z viacerých uhlov pohľadu sú v tomto smere dobrou prognózou. Základ je pýtať sa, zisťovať, kontrolovať, rozpoznať, posudzovať a overovať, až potom interpretovať a prezentovať. 

S cibrením kritického myslenia vám môžu pomôcť napríklad webináre.“ 

Ako na to?

TIP 1: S cibrením kritického myslenia vám môžu pomôcť aj odborníci. Existujú tzv. webináre (online semináre), prostredníctvom ktorých sa môžete vzdelávať, zlepšovať svoje schopnosti a spôsobilosti. Po prihlásení sa dostanete odkaz (link), na ktorý kliknete a budete presmerovaní na konkrétnu prednášku alebo internetové vysielanie s vybranou témou.

TIP 2: Nápady a stratégie na rozvoj kritického myslenia vám ponúkajú viaceré knižné tituly:
1. Ján Markoš – Sila rozumu v bláznivej dobe;  
2. Vladimíra Čavojová a kolektív – Rozum: Návod na použitie;  
3. Jan Gazda, Václav Liška a Bořivoj Marek – Kritické myšlení.  

Domnienka verzus argument

Kritické myslenie funguje ako komplex myšlienkových operácií, ktorý hľadá argumenty a pripúšťa protiargumenty. Dobrý mysliteľ ich nemusí iba vyvracať, môže ich aj akceptovať. Ide o starostlivé rozhodovanie o tom, čomu veriť a čomu nie, čomu pripisovať dôležitosť, čo striktne odmietnuť. Výsledkom je tvorenie logických úsudkov. Nie je to jednoduchý proces, ale dôsledná mentálna činnosť. Nekritické myslenie je nedôsledné, vo svojej podstate iracionálne, je iba domnienkou.

Rozpoznajte hoax a fake news

Slovo hoax pochádza z anglického „hocus“, čo v preklade znamená podvádzať. Ide o klamlivú správu, ktorá v sebe zvyčajne nesie chytľavú senzáciu. Práve preto sú hoaxy vo veľkej miere zdieľané bez overenia pravdivosti. Týmto spôsobom už vzniklo veľké množstvo dezinformácií, dokonca konšpirácií.

Fake news, tzv. falošné správy, sú dôkazom toho, že nie každý z nás dokáže vyhodnotiť relevantnosť postov na sociálnych sieťach, článkov či dokonca videí. Skôr ako im pridelíte prívlastok pravdivé, selektujte, overujte, pátrajte po zdrojoch. Signálov, ktoré upozorňujú na nepravdivosť, je viacero, no tým hlavným a najjednoduchším zároveň je porovnanie konkrétnej informácie s inými zdrojmi.  

Názor je jedna vec, fakty vec druhá.“ 

Napíšte do vyhľadávača (napr. Google) danú informáciu a všímajte si, aké ďalšie médiá a webové stránky ju prezentujú v rovnakom znení – a či vôbec. Nezabúdajte ani na (ne)dôveryhodnosť internetových diskusií. Názor je jedna vec, fakty vec druhá. Netreba si ich zamieňať. Aj tento postup vás naučí neveriť nezmyslom, akými sú napr. chemtrails alebo niektoré druhy výživových doplnkov, ktoré vraj fungujú ako univerzálny „liek“ na všetky zdravotné problémy.

Myslieť kriticky vyžaduje venovať sa informáciám do hĺbky. Povrchnosť a automatickosť neprichádzajú do úvahy. Naučte sa myslieť otvorene a slobodne. Nechoďte s davom za každú cenu, budujte si zdravú podozrievavosť voči prijímaným informáciám. Nenazerajte na veci iba čierno-bielo, zamýšľajte sa, či výroky vašej obľúbenej osoby/osobnosti filtrujete, alebo iba bezhlavo akceptujete. Ako povedal Sokrates: „Sláva mnohých mudrcov spočíva len v zlej pamäti ich poslucháčov, alebo v prílišnej hlúposti ich obdivovateľov.“

Stalo sa vám, že ste na nejaký problém, situáciu či človeka zmenili názor? Potvrdilo sa vám, že overovanie informácií má svoje opodstatnenie? Čo vás k tomu viedlo? Trénujete svoje kritické myslenie? Ako ho aplikujete? Dajte nám vedieť v komentároch.

Podobné články

2 Komentáre

  1. Kritické myšlení osvědčilo se mi akorát ohledně prověření informací. Ohledně povahových vlastností lidí ne – tam prostě intuitivní odhad vždy seděl a bylo to krické myšlení, co dočasně odhad spochybnilo, aby následně dospělo ke stejnému výsledku. V podstatě by z této zkušenosti vyplývalo, že kritické myšlení lze uplatnit tam, kde nemáme informace z první ruky a musíme spoléhat na zdroje a ty podrobit kritickému myšlení. Ohledně vlastní zkušenosti je kritické myšlení dobré na to, aby potvrdilo, nebo vyvrátilo, náš prvotní dojem. Má zkušenost je – že v devadesáti procentech kritické myšlení potvrdilo můj odhad osob, tedy mozek má i jiné evoluční, bleskové, dedukční mechanismy, co se týče sondování mezilidských vztahů.

    • Dobrý deň, pani Libuše,

      v prvom rade nám dovoľte sa poďakovať za váš názor a zato, že ste s nami oň podelili.
      V zásade s vami súhlasíme. Vnímame, že ženy sa viac spoliehajú na intuíciu ako muži a aj ju majú mnohokrát lepšie zvládnutú, aj vďaka životným skúsenostiam.
      Kritické myslenie nám pomáha byť ľuďmi a správať sa ľudsky. Ak by sme iných „súdili“ napríklad podľa prvého dojmu, mnohokrát by sme im nedali šancu.

      Želáme vám veľa osobných úspechov a aby vám kritické myslenie pomáhalo pri preverovaní informácií, lebo v ich záplave je to veľmi dôležité.
      S pozdravom tím portálu Silverdium

Pridať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here

Najnovšie články

Poklady, ktoré nám chceli nechať už naše babičky

Permakultúrna záhrada popiera rozšírené spôsoby a postupy pestovania. Napriek tomu poskytuje bohatú úrodu s minimálnym úsilím.

Namiesto smrekov a jedlí iba agáty. Ozaj nám to nevadí?

Miznúce vlhké lesy, miznúce kvety, sovy, včely... Počas dovoleniek hľadáme oddych v prírode, ktorú ničíme.

Dajte priestor tajomnému Danšari

Ak si myslíte, že s citom pre upratovanie sa rodíme a rastieme, nie je to celkom tak – väčšinou sa to musíme naučiť.

Kreativita s vekom naberá nové rozmery, presvedčí vás „Grey Gold“

Umenie je sloboda. Zahoďte predsudky a tvorte. Alebo sa jednoducho nechajte inšpirovať inými.

Obľúbené články

Striebro vo vlasoch, láska v duši – a čo telo a sex?

Život začína, keď deti odídu a doma „zdochne pes“. Alebo všetko sa dá, ak dvaja chcú. A na veku nezáleží.

Aplikácie, ktoré vám po 50-ke zmenia život

Každý občas začuje „múdrosť“, ktorá ho poriadne pobúri. Napríklad, že ženy nepatria za volant.

Infografika: Slovník moderných fráz

Kedysi platilo pravidlo, že nové slová vznikali najmä „z domáceho materiálu“. Dnes je to inak.

Tri potraviny, ktoré spomaľujú strácanie pamäte

Kto nemá v hlave, má v nohách. O dobrú pamäť sa dokážu postarať superpotraviny. Viete, ktoré to sú?

Značky

Facebook