Človek má s umením špecifický vzťah. Prináša mu obohatenie na viacerých úrovniach a v rôznych oblastiach života. Aj umenie človeka nevyhnutne potrebuje, veď bez neho by nebolo.
„Obrazy, sochy, básnické diela, hudobné skladby začínajú naozaj žiť až vtedy, keď si nájdu ochotného vnímateľa. Iba rezonovaním v jeho duši potvrdí dielo svoju existenciu.“ Rudolf Fila
Rozhovory a polemiky o umení sa často dotýkajú otázky – Čo je umenie? Výstižnú odpoveď prináša profesor a akademický maliar Stanislav Stankoci, ktorý pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave: „Neexistuje jediná správna definícia (umenia) ako v prípade prírodných zákonov.“ Z citátu vyplýva, že o umení sa nedá uvažovať ako o zákonoch prírody, ktoré sú definované jasnými poučkami. Za jeden z dôvodov, prečo je to tak, môžeme označiť emocionálny rozmer a individuálne vnímanie umenia. Paul Klee, umelec a pedagóg významnej školy Bauhaus (vznikla v roku 1919 v Nemecku ), ktorá je považovaná za prvú školu dizajnu, definuje umenie takto: „Umenie neopakuje viditeľné, ale robí viditeľným.“
To znamená, že umelci vkladajú do svojich diel niečo viac ako len zobrazovanie skutočnosti. Pracujú so symbolmi, spájajú súvislosti, odkazujú na históriu a chcú vyvolať emóciu. Zviditeľňujú témy, ktoré považujú za dôležité v spoločnosti.
„Umenie je kvet života celej spoločnosti.“ Lev Nikolajevič Tolstoj
Kedy človek začal tvoriť?
Rudolf Fila v knihe s názvom Načo nám je umenie uvažuje nad otázkou: „Prečo a kedy človek začal tvoriť? Návratom k počiatku umenia zistíme, že sprevádza ľudstvo od jeho zrodu, definitívne ho vyčleňuje z prírody: um – umelý – umenie. Len čo človek ovládol predmet a používal ho ako nástroj, začal ho skrášľovať, ozdobovať.”
- um – rozum, človek myslí
- umelý – vyrobený človekom, v dnešnej dobe sa nám toto slovo môže spájať s často používaným materiálom, ktorým je plast, v slovníku nachádzame správny význam: čo vznikol inak ako prirodzenou cestou
- umenie – výsledky tvorivej ľudskej činnosti
Artefakty, ktoré archeológovia nachádzajú v lokalitách, kde žili naši dávni predkovia, sú dôkazom toho, že človek od začiatku svojej epochy tvoril. Táto vnútorná potreba vznikla s človekom samým. Drobné votívne sošky, ozdoby a šperky či nástroje a misky boli prvým umením. Úžitkové predmety, ktoré používame každý deň v rôznych činnostiach si človek skrášľoval od počiatku. Umenie ho začalo obklopovať a je tomu tak dodnes. Umenie sa nevymedzuje len na priestory galérií, divadiel a koncertných sál. Užité umenie je prítomné v našich životoch neustále. Sú to budovy, oblečenie, poháre, príbor, stolička či luster v obývačke. Každý predmet prešiel tvorivým procesom, bol dizajnovaný. Dizajn je oblasť, ktorá neodmysliteľne patrí do umenia.
Ako sa mení vnímanie umenia?
Myslenie a charakter doby sa v umení vždy odzrkadľuje. Pozrime sa na niekoľko prístupov ako bolo umenie v histórii vnímané:
Platón považoval umenie za prostriedok poznania ideálu a krásna. V stredoveku bolo prostriedkom pre pochopenie a vyjadrenie božej pravdy, dobra a krásy. V renesancii bolo formou odhalenia prírodnej krásy. Klasicizmus vložil do umenia logiku a mravné hodnoty. V osvietenstve bolo prostriedkom výchovy a vzdelávania. Podľa filozofa osemnásteho storočia, Immanuela Kanta, umenie nie je to, čo napodobňuje prírodu (mimezis) alebo čo je urobené podľa pravidiel (tradícia, kanón), ale je to oblasť prejavu ľudskej slobody. (Teodora Kuklinková, Estetika a umenie v našom živote )
„Krásne umelecké diela, najzvrchovanejšie svedectvo ľudskej inteligencie a úprimnosť, vyjadrujú všetko, čo možno povedať o človeku a o svete; navyše ešte naznačujú, že je tu čosi, čo nemôžeme poznať. Každé veľdielo má tento tajomný ráz. V každom z nich nájdeme vždy stopu závratu.“ August Rodin
Čo umenie prináša človeku?
„Umenie človeka v zásade oslobodzuje a odokrýva register možností – ponúka mu reflexiu – premýšľanie, zahĺbenie sa a rozjímanie; v konečnom dôsledku sebapoznanie; širšie vnímanie a hodnotenie okolností a súvislostí.” Stanislav Stankoci
- Približuje a sprostredkúva obraz kultúry odlišných generácií.
- Je to spôsob komunikácie medzi autorom a vnímateľom diela.
- Je nástrojom na vyjadrenie emócií prostredníctvom slov, hudby alebo obrazov.
- Prepája rôzne oblasti života ako je veda, psychológia, náboženstvo, každodenné úkony človeka a prírodu.
- Pri vnímaní umenia prežívame emocionálny zážitok.
- Umenie používa detskú hru, čím svojich pozorovateľov prenáša do detstva a hry v každom veku.
- Pri vnímaní umenia sa často krát stáva, že človek dostane chuť tvoriť. Umenie podnecuje tvorivosť.
- Umenie je priestor pre osobné vyjadrovanie, pozorovanie a poznávanie seba samého.
(Božena Šupšáková, Vizuálna kultúra a umenie v škole)
Kultúra a umenie na Slovenku
Slovensko sa môže pochváliť bohatým spektrom talentovaných umelcov v histórii, ale aj v súčasnosti. Priestory, v ktorých umenie ožíva, sa rozrastajú a majú svoje zastúpenie v každom regióne. Nájdete ich aj v našej Infografike, ktorá vám ponúka prehľad divadiel a galérií v regiónoch Slovenska.
Je na každom z nás, aby sme si budovali pozitívny vzťah k umeniu a dávali mu v našich životoch priestor. Bohato sa nám za to odvďačí nezabudnuteľnými zážitkami. Buďme podporovateľmi umenia, aby sa odkaz o našej kultúre zachoval ešte mnohým ďalším generáciám.
Chuť tvoriť pramení zvnútra človeka
V úprimnom rozhovore sa s nami o svoj vzťah k umeniu a tvorbe podelil náš čitateľ Peter Berák
- Umenie má veľa definícií, čo znamená pre vás?
Umenie jednoznačne obohacuje život. Umenie a krása alebo krása a umenie sú súčasťou kultúrno-spoločenskej výbavy človeka – mentálnej i citovej. Áno, proti gustu niet dišputy. Každému sa páči niečo iné – iná hudba, iné obrazy, iné sochy, iná vec, fotografia, plagát. Niekomu aj gýč! A tu je moja hranica, povestný tenký ľad. Gýč ako niečo “ľúbivé”, ale nepravé, to nie je veľmi pre mňa, milujem to pravé, to orechové. Hovorím za seba, takže rekapitulácia: umenie a precítenie krásy idú vždy ruka v ruke.
- Čo vás v priebehu života privádzalo a stále privádza k umeniu?
Chuť tvoriť, pramení zvnútra človeka. Chuti sa ale rozkázať nedá. Buď ide spontánne, alebo je zablokovaná. Často čítam, čo o tvorbe hovorili známi umelci. Picasso vravel, že je to tok či prúd energie, ktorý ide cez neho a on sa mu oddáva úplne, celou dušou. Rudolf Krivoš, maliar, ktorý zomrel len nedávno, hovoril, že je to ako prúd rieky. Miroslav Cipár, maliar, hovorí, že štetec mu behá po plátne, a on je akoby len médiom, cez ktorého ten prúd energie ide. A Tóno Stano, fotograf, sa v noci budí, lebo si predstavuje budúci objekt, ako zachytáva svetlo. Podobne asi aj ja, tri dni tvorím obraz v mysli, v predstave, a potom ho rýchlo zbúcham. Nebojím sa kritiky, obraz sa musí páčiť hlavne mne. Znie to ako keď sa ego naparí, ako balón pred výbuchom, nemyslím to však tak, ako to vyznieva. Tvorím pre seba, a ak sa môj výtvor niekomu zapáči, nadýchnem sa a darujem ho.
- Prezraďte naším čitateľom, aký je váš obľúbený spôsob umeleckého vyjadrenia či tvorivej činnosti?
Neviem či otázku dobre chápem, som amatérskym fotografom, sem-tam maliarom. Maľujem a spestrujem si tak voľný čas. Dopomohla tomu tohtoročná situácia a spoločenské okolnosti. Ak by tu neboli, asi nezačnem tvoriť. Takže pandémia ma “dokopala” k maľbe, o ktorej som odmalička sníval. Inšpirovala ma. Liečiteľka mi povedala, že v mojich fotografiách je veľa svetla. Neviem, čo tým myslela, pojem svetlo, chápu títo ľudia rôzne, v mnohých významoch. Napokon, ja tiež. Zásadne však pri tvorbe nikoho nenapodobňujem. Tvorím iba podľa vlastnej inšpirácie. Niektorý obraz je na prvý šup, iný štyrikrát premaľujem, kým som s ním spokojný. Ale čo už. Rada typu “nikoho nenapodobňuj” je pri tvorivej činnosti dobrá, je z kategórie “soľ nad zlato”. Beriem si ju veľmi k srdcu.
A čo vy, mílí Silveráci, ktorý druh umenia je vám najbližší? Pokúsili ste sa o niečo, hoci len pre vlastné potešenie? Alebo sa odhodlávate? Ktoré umenie vás priťahuje a čo vám do života prináša? Máte obľúbeného maliara, herca alebo sochára? Podeľte sa o vaše skúsenosti, tipy, aby sme si tak spoločne rozširovali obzory.
