Intolerancia, teda neznášanlivosť určitej potraviny, je niečo iné než alergia. Väčšinou znamená neobvyklú reakciu tela na určitý druh jedla a môže sa prejavovať mnohými spôsobmi. Intolerancia tej istej potraviny sa dokonca môže u rôznych ľudí prejavovať trochu inak. Nie vždy je jednoduché rozpoznať to. A tak sa mnohí liečia na niečo iné, než by mali.
Neznášanlivosť je prekvapivo častá
Často si neuvedomujeme spojitosť problémov s tým, čo jeme. Dôvodom je, že príznaky sa neobjavia hneď po požití problematickej potraviny, ako je to pri potravinovej alergii. Tá je známejšia, avšak omnoho menej častá než potravinová intolerancia. Pravá alergia na potravinu (na bielkovinovú zložku v nej) je zrejmá väčšinou hneď – zjete napríklad lieskový orech a ihneď vás začne páliť v ústach alebo vám naskočí žihľavka. Môžeme mať alergiu na určité potraviny a intoleranciu na úplne iné.
„Neuvedomujeme si spojitosť našich problémov s tým, čo jeme.“
Najčastejšie príznaky
Medzi časté prejavy potravinovej intolerancie patrí:
- nadúvanie,
- bolesť brucha,
- problémy s trávením (hnačka či zápcha),
- kožné ekzémy a akné,
- dýchacie problémy,
- dlhodobé bolesti hlavy,
- psychické poruchy (depresie, úzkosť),
- nadváha alebo, naopak, úbytok hmotnosti,
- poruchy spánku,
- chronická únava či hyperaktivita a ďalšie.
Vedeli ste, že…?
Potraviny najčastejšie vyvolávajúce intoleranciu sú kravské mlieko, mliečne výrobky, pšenica (lepok – objavuje sa u viac než 5 % ľudí), vajcia, zemiaky, paradajky, kvasnice a morské ryby. Miernu intoleranciu však dokáže vyvolať čokoľvek, aj chutná čerstvá zelená paprika vypestovaná vo vlastnej záhrade bez akejkoľvek chémie, dokonca aj ryža, ktorú bežne používame pri liečbe tráviacich problémov.
„Potravinová alergia sa vyskytuje pomerne zriedka.“
Alergia na potraviny je rýchlejšia
Klasická alergia, ktorá sa prejaví pri styku s určitou potravinou, je charakteristická okamžitou a často silnou reakciou imunitného systému. Medzi príznaky potravinovej alergie patria vyrážky, žihľavka, kýchanie, podráždená pokožka, opuchy, nádcha, únava, hnačka a zvracanie. Obvykle sa tieto príznaky objavia v priebehu niekoľkých minút po konzumácii, prípadne styku s danou potravinou, i keď sa môžu omeškať aj o niekoľko hodín. Potravinová alergia sa vyskytuje pomerne zriedka – je diagnostikovaná u približne 2,5 % populácie. Medzi najčastejšie prípady patria potravinové alergie na arašidy, orechy (mandle a para orechy), vajcia, mlieko, ryby a kôrovce.
Pri styku s pôvodcom potravinovej alergie telo produkuje špecifické protilátky (IgE) na „potlačenie“ alergénov týchto potravín. Po skonzumovaní daného jedla imunitný systém zareaguje uvoľnením histamínu a ďalších prirodzene sa vyskytujúcich chemických látok v tele. Alergické reakcie na potraviny sa môžu značne líšiť v závažnosti, pričom niektoré z nich môžu byť i smrteľné.
Vedeli ste, že…?
IgE a IgG protilátky – ich množstvo zistí odborník, ako mieru alergie a intolerancie – čím viac sa ich v tele po konzumácii potraviny vytvorí, tým viac sme alergickí či intolerantní na dotyčnú potravinu.
Potravinová intolerancia
- organizmus reaguje tvorbou protilátok triedy IgG (imunoglobulín G)
- nástup problémov v hodinách až dňoch
- bežná je intolerancia na viacero druhov potravín
- mnohopočetné problémy – migrény, hnačky, únava, nadúvanie
- trpí ňou asi 45 % populácie
Potravinová alergia
- organizmus reaguje tvorbou protilátok triedy IgE (imunoglobulín E)
- nástup problémov v minútach (maximálne do 2 hodín)
- problémy zahŕňajú nádchu, opuchy, vyrážky, svrbenie, dýchavičnosť až anafylaktický šok, ktorý môže byť aj smrteľný
- trpí ňou asi 2,5 % populácie
Alergia, alebo neznášanlivosť laktózy?
Aj alergia na mlieko a intolerancia laktózy sú dve odlišné veci. Ľudia si ich často pletú. Obe zdravotné komplikácie síce môžu mať podobné príznaky, ich princíp je však celkom odlišný. V prípade alergie ide o neprimeranú reakciu imunitného systému na niektorú z mliečnych bielkovín. Pokiaľ ide o intoleranciu, v tele chýba, resp. nepracuje určitý enzým potrebný k tráveniu danej živiny – v tomto prípade mliečneho cukru – čo máva nepríjemné dopady na organizmus.
„Ľudia si často pletú intoleranciu s alergiou.“
Alergia na mlieko v skutočnosti predstavuje imunologickú reakciu (hypersenzitivitu) na bielkovinu kravského mlieka. Ide o jednu z najrozšírenejších potravinových alergií, ktorá sa väčšinou prejaví už v prvom roku života dieťaťa. V dospelosti sa objavuje veľmi vzácne. Priebeh alergie je závažnejší než prejavy laktózovej intolerancie. Ľudia, ktorí týmto problémom trpia, majú úplný zákaz konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Bielkoviny je následne nutné dopĺňať z mäsa, vajec, rýb alebo z rastlinných zdrojov.
Ako sa prejavuje alergia na mlieko
Kravské mlieko obsahuje bielkoviny s vysokou alergizujúcou schopnosťou, tzv. alergény (napr. kazeíny, ß-laktoglobulín). Sú značne odolné voči teplu, preto zostávajú takmer rovnako aktívne aj po prevarení mlieka. Najčastejšie sa prejavia v oblasti tráviaceho ústrojenstva, dýchacieho ústrojenstva a kože. Ide o vracanie, bolesti brucha, koliku, plynatosť, zápchu, vodnaté a hlienovité hnačky, krv v stolici. Môžu sa dostaviť kožné príznaky, ako je svrbenie, žihľavka, rôzne opuchy a ekzémy. Časté sú tiež problémy s dýchaním, ktoré zahŕňajú dýchavičnosť, dráždivý kašeľ, alergickú nádchu či astmu.
Čo je laktózová intolerancia
Laktózová intolerancia sa môže vyskytnúť prakticky v každej fáze života. Dôsledkom je, že sa nestrávená laktóza fermentuje v hrubom čreve a vznikajú problémy ako je nauzea (napínanie na zvracanie), plynatosť a hnačka. Laktózová intolerancia je znížená schopnosť tráviť laktózu – cukor, ktorý je prirodzenou súčasťou materského mlieka, ale aj mlieka všetkých cicavcov.
Vedeli ste, že…?
Najnižší podiel laktózy sa nachádza v kozom mlieku. Tolerujú ho mnohé deti i seniori citliví na ostatné druhy mlieka, a bez problémov môžu konzumovať i výrobky z neho. Kravské aj ovčie mlieko majú podiel laktózy vyšší.
„Laktózová intolerancia sa môže vyskytnúť prakticky v každej fáze života.“
Druhy laktózovej intolerancie
Laktózovú intoleranciu môžeme všeobecne rozdeliť do troch klinických skupín:
1. Vrodený deficit laktázy – táto vzácna forma laktózovej intolerancie sa prejavuje od narodenia a závažne postihuje schopnosť dieťaťa tráviť mlieko a mliečne výrobky.
2. Primárny deficit laktázy u dospelých – je najčastejšia a je spojená so zníženou produkciou laktázy u dospelých, čo vedie k poruchám trávenia mlieka a mliečnych výrobkov.
3. Sekundárna laktózová intolerancia – mnohé príznaky laktózovej intolerancie sa objavujú aj pri iných ochoreniach tráviaceho traktu, ktoré sú spojené s problémami tenkého čreva.
Podrobné vyšetrenie napomôže odlíšiť jednotlivé stavy od primárnej poruchy. Liečba základného ochorenia niekedy môže vyliečiť i sekundárnu laktózovú intoleranciu. Najčastejšie príčiny sekundárnej laktózovej intolerancie: celiakia, Crohnova choroba, sprue (porucha vstrebávania v tenkom čreve), syndróm krátkeho čreva, AIDS, cystická fibróza, premnoženie baktérií v čreve, chemoterapia, ožarovanie v brušnej oblasti.
Vedeli ste, že…?
Tvorba laktázy začína už v priebehu vnútromaternicového vývoja a vrcholí v období okolo pôrodu. Preto prakticky všetky deti bez problémov trávia materské mlieko.
Po niekoľkých rokoch života tvorba laktázy mierne klesá a pokles pokračuje aj v ďalších rokoch života.
Len asi 35 % ľudí má zachovanú produkciu laktázy aj v dospelosti, a preto sú schopní tráviť mliečny cukor bez problémov. Tento stav sa niekedy nazýva „laktázová perzistencia“ a jeho výskyt je medzi rôznymi etnikami rozdielny.
Zatiaľ čo takmer všetci obyvatelia škandinávskych krajín majú tvorbu laktázy zachovanú, Aziati majú, naopak, veľmi vysoký výskyt laktózovej intolerancie.
Alternatívy mlieka v jedálničku
Najznámejšou náhradou živočíšnych mliek býva sójové mlieko. Sója je však silný alergén, takže nemusí vyhovovať každému. Navyše by sa kvôli vysokému obsahu rastlinných fytoestrogénov nemala prehnane objavovať v jedálničku mužov a dospievajúcich chlapcov. Medzi ďalšie možné náhrady mlieka patrí ryžové mlieko, ovsené mlieko, špaldové mlieko, mandľové alebo makové mlieko.
Ak sa u vás intolerancia preukázala, neznamená to, že sa musíte vyhýbať úplne všetkým mliečnym výrobkom, je však potrebné venovať pozornosť ich zloženiu a naučiť sa rozlišovať tie vhodné. Medzi ne patria napríklad tvrdé a zrejúce syry s prirodzene nízkym obsahom laktózy, všetky kyslomliečne výrobky, pretože obsahujú probiotické kultúry, ktoré pomáhajú štiepiť laktózu. Mliečne výrobky s vyšším podielom tuku (šľahačka, smotana, maslo) obvykle taktiež nespôsobujú tráviace problémy.
Základom terapie je teda vylúčenie mlieka z jedálnička. S tým úzko súvisí náhrada chýbajúceho vápnika s cieľom zabrániť zvýšeniu rizika rozvoja osteoporózy. Ďalšou možnosťou je orientácia primárne na zakysané mliečne výrobky, bezlaktózové mlieko a potraviny, prípadne kapsuly obsahujúce baktériu Lactobacillus acidophilus, ktoré sú dostupné v každej lekárni. Mnoho ľudí si zvykne enzým laktázu kupovať v podobe kvapiek. Podľa návodu sa tieto kvapky aplikujú do čerstvo otvorenej škatule klasického mlieka, ktoré sa potom po uplynutí stanoveného času upraví na bezlaktózové.
Pochopiť, že potraviny sú katalyzátorom konkrétnych symptómov, nie je jednoduché, pretože na rozdiel od okamžitých príznakov potravinovej alergie sa príznaky potravinovej intolerancie často objavujú neskôr, a niekedy nie je ľahké si uvedomiť spúšťací mechanizmus. V skutočnosti si mnohí ľudia trpiaci potravinovou intoleranciou po stanovení diagnózy a po odstránení ich problémov týkajúcich sa potravín uvedomujú, že boli vystavení miernym príznakom potravinovej intolerancie po celý svoj život.
A čo vy, Silveráci, zaznamenali ste niektoré spomínané symptómy po konzumácii potravín, trpíte vy alebo vaši blízki intoleranciou či alergiou na niektoré druhy potravín? Podeľte sa s nami o vaše postrehy, ako sa s problémom vyrovnávate. Pripojte aj zaujímavé recepty, ktoré ste si osvojili počas dodržiavania zdravotnej diéty.
