Namiesto smrekov a jedlí iba agáty. Ozaj nám to nevadí?

Zmeny klímy prebiehajú tisícky rokov. V posledných dvoch storočiach nabrali na sile i obrátkach. Nedeje sa to iba v pralesoch a ďalekom zahraničí. Negatívny vplyv na prírodnú ríšu cítiť aj u nás. Čo z prírody nám nenávratne mizne a čo nové sa v nej objavuje?

Na svete miznú vzácne druhy živočíchov.

Zmena verzus kríza

Život na Zemi má veľa podôb. Samotná rôznorodosť patrí k aspektom, ktoré umožňujú žiť a vyvíjať sa. Druhová pestrosť rastlín a živočíchov sa však skresáva a nelichotivú „zásluhu“ na tom má človek. V celosvetovom meradle momentálne neprejde deň, počas ktorého by nezmizol z planéty nejaký druh živočícha, rastlinky alebo mikroorganizmu.

Vedeli ste, že…?

Plochy vzácnych lesov, ktoré sa umelo vyrúbu a vyklčujú, už odborníci nepočítajú na metre štvorcové. Pre zobudenie svedomia ich rovno prirovnávajú k počtom futbalových ihrísk. Aktuálne sme na takých číslach, že každá krajina sveta by mohla mať denne jedno nové futbalové ihrisko.

V priamej hrozbe vyhynutia sú nosorožce, korytnačky, žirafy, primáty, ale už aj také zvieratá, ktoré ešte nedávno nepatrili do kategórie ohrozených. Koaly sú na hranici funkčného vyhynutia, neprimerane rýchlo ubúdajú všetky formy riečnych a morských živočíchov a nenahraditeľné článkonožce. Ekosystémy sa však menia aj v našich geografických podmienkach.

Ekosystémy sa menia aj v našich geografických podmienkach.

Vedeli ste, že…?

Z8 miliónov druhov živočíchov a rastlín na svete je ohrozený celý jeden milión. V poslednej správe OSN o stave prírody za posledných 15 rokov sa uvádza, že celosvetovo je ohrozených 40 % všetkých druhov obojživelníkov, takmer 33 % koralových útesov a viac ako 30 % morských cicavcov.

Nedokážu sa viac prispôsobiť

Rastliny a živočíchy, podobne ako ľudia, majú len určitú schopnosť prispôsobiť sa. Každý druh má totiž inú tzv. ekologickú valenciu. To znamená, že niektoré sa dokážu vysporiadať
s vplyvom meniacej sa klímy, napríklad tým, že sa „presunú“ do inej nadmorskej výšky. Iné však vyhynú nie sú schopné tolerovať meniace sa klimatické prostredie.

Keď rastliny nedobrovoľne menia bydlisko

Globálne sa zvyšujúca teplota aj na Slovensku spôsobuje, že populácia chladnomilných druhov rastlín sa zmenšuje a presúva z nižších polôh do vyšších nadmorských výšok. Príkladom sú graminoidy, rastliny vzhľadovo pripomínajúce trávy. Taktiež stále suchšia pôda je príčinou toho, že mnohé rastliny sú na pokraji záhuby.

Nie vždy je náhrada v podobe nového rastlinného druhu dobrou voľbou.“

Opačným príkladom sú nepôvodné invázne druhy rastlín. Na našom území ich mapuje Štátna ochrana prírody SR. Keďže majú schopnosť rýchlo sa šíriť, ich reprodukčný potenciál veľmi výrazne a veľmi negatívne zasahuje do pôvodných ekosystémov.

Nie vždy je náhrada v podobe nového rastlinného druhu dobrou voľbou a z hľadiska zdravého vývoja rastlinných spoločenstiev vítaným hosťom. Za zmienku stojí napríklad agát biely. Tento rýchlorastúci strom pôvodom zo Severnej Ameriky bol prinesený do našich teplých nížinných oblastí ako medonosná rastlina. Dnes útočí na svahy Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, odkiaľ vytláča naše oveľa pomalšie rastúce ihličnany. Čo je ešte horšie, po akomkoľvek poškodení sa rýchlo regeneruje. Koreňmi vylučuje do pôdy chemické látky, ktoré bránia rastu všetkého ostatného. Teda aj čučoriedok, brusníc, húb, dokonca i mladých stromčekov – naozaj všetkého, čo tvorí prirodzený a typický podrast v lesoch našich národných parkov.

Presúvajú sa aj živočíchy

Konkrétnym oblastiam prináležia vždy aj typické živočíšne spoločenstvá. Ich presunom prirodzene bránia oceány, pohoria i púšte. Ľudia sa však postarali o narušenie týchto bariér. Ani fauna kvôli tomu už nie je jednoznačne regionálne špecifická.

Aj u živočíchov platí, že v novom prostredí nemusia prosperovať. Inou možnosťou je, že sa im zapáči a stanú sa predátormi. Neľútostne začnú ničiť pôvodnú živočíšnu sféru.

Na Slovensku patria medzi tzv. inváznych predátorov napríklad medvedík čistotný, nutria riečna, ondatra pižmová, veverica červenkavá, sivá či líščia, potápnica bielolíca, sumček čierny, rak červený, korytnačka písmenková… Známou neželanou návštevou je lykožrút severský, psota a bzdocha americká, byľomorka a ďalšie. Ich zoznam je už skutočne dlhý.

Výstražný prst v tomto prípade dvíha aj prof. RNDr. Tibor Baranec, CSc. zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre: „Ak dochádza k zmene v ekosystémoch, reťazovo na to reagujú ďalšie druhy živočíchov. Niektoré prevezmú populačnú iniciatívu a pôvodné, tzv. postglaciálne druhy bez pomoci človeka nemajú šancu prežiť. Máme tu veľa druhov, ktoré sa v priebehu pár rokov stali inváznymi a doslova likvidujú tie vzácne.“

Monitoring zápasu o prežitie

Hlucháň hôrny, tetrov, je asi najznámejší v zozname ohrozených zvierat Slovenska. Jeho prirodzeným prostredím sú lesy nepoznačené ľudskou činnosťou. Kvôli neprimeranej ťažbe dreva sa ich počet odhaduje už len na 750 oproti 3 700 jedincom žijúcim ešte na začiatku 70. rokov 20. storočia.

Zápas o prežitie spolu s  hlucháňom zvádzajú aj iné živočíšne druhy.

Zápas o prežitie spolu s ním zvádzajú aj iné živočíchy. Ak nebude zabezpečená ochrana hlucháňa (v zmysle ochrany priestoru, v ktorom žije), s vysokou pravdepodobnosťou dôjde k výraznému poklesu výnimočných druhov, akými sú ďateľ trojprstý, kuvičok vrabčí, pôtik kapcavý či netopiere.

S ubúdajúcim rozsahom močiarov a mokradí mizne náš ďalší veľmi vzácny pôvodný živočích – korytnačka močiarna. Začiatkom 20. storočia bola známym a vo voľnej prírode ľahko zahliadnuteľným druhom. Odborníci však odhadujú, že dnes u nás žije už len 300 až 500 jedincov.

Korytnačka močiarna sa z nášho územia navždy vytratí.

Ak klesne počet dospelých, zdravých a reprodukcie schopných korytnačiek pod 100 kusov (v pomere dve samice voči jednému samcovi), nedokážu už vychovať novú populáciu a táto prastará inteligentná sesternica krokodílov, vtákov a dinosaurov sa z nášho územia navždy vytratí.

Nežná krása krídel, ktorá sa stráca

Všimli ste si, koľko hmyzu sa zachytí na prednej kapote auta, keď šoférujete v noci?
Pri pravidelnom pozorovaní zistíte, že počty nočných motýľov, svetlušiek a hmyzu všeobecne prudko klesajú. Samostatnú kategóriu úbytku a úhynu článkonožcov však tvoria včely. Tie totiž ohrozuje „katastrofálny trojboj“ – klimatická zmena, chemické postreky a pestovanie monokultúrnych plodín.

Tak ako za klimatickú krízu, aj za decimovanie včiel môže vo veľkej miere človek. Využívanie systémových pesticídov v poľnohospodárstve je totiž v jeho rukách. Navyše, tieto neničia iba včelu medonosnú, ale aj tzv. samotárske včely a ďalšie opeľovače. V tejto súvislosti je problémom i to, že postrekovanie plodín na poliach sa nevykonáva v nočných hodinách, ale počas dňa. Stáva sa tak, že včely uhynú buď okamžite, alebo nebezpečný chemický postrek prenesú na svojom tele do úľa, kde sa dielo skazy dokončí na celom spoločenstve.

Samostatnú kategóriu úbytku a úhynu tvoria včely.

Existuje riešenie?

Včely a ďalšie opeľovače sa starajú o to, aby nám drvivá väčšina rastlín prinášala plody. Rastlín, ktoré sa opeľujú bez zásahu opeľovača, je v prírode len časť. Ako ľudia sme svojou činnosťou (predovšetkým hospodárskou) strojcom klimatickej krízy, no zároveň – tiež v reťazovej reakcii – ohrozeným druhom. Človek si bez hmyzu nedokáže zabezpečiť dostatok potravy. Prečo ho teda stále decimuje?

Vedec a včelár Tibor Baranec pripomína, že včelstvá hynú kvôli agrochémii, chorobám (varroatózy, virózy, bakteriózy) i bezohľadnému ničeniu biotopov, a pripomína: „Stačí rešpektovať zákony prírody. Zosúladiť s nimi činnosť človeka na všetkých úrovniach. Ak sa však človek správa ako predátor, mali by naňho platiť sankcie. Benevolencia za posledných päť desiatok rokov neviedla takmer k ničomu dobrému.“

Mohlo by vás zaujímať

  • Podľa slovenskej pobočky svetového fondu na ochranu prírody – najväčšej medzinárodnej organizácie podporujúcej ochranu, výskum a obnovu životného prostredia – stratil Dunaj od konca 19. storočia až 80 % záplavových území a mokradí, a tým aj množstvo druhov, ktoré ho obývali.
  • V súčasnosti je rozloha pralesov v Karpatoch približne polovičná oproti stavu spred 15 rokov. V súvislosti s výrubom lesov na Slovensku a poškodzovaním biotopov podalo lesoochranárske zoskupenie VLK sťažnosť Európskej komisii v Bruseli.
  • Už v bývalej Československej federatívnej republike bol založený národný klimatický program s cieľom zmierniť dôsledky klimatických zmien. Samostatné Slovensko
    sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a najneskôr od roku 2030 uplatňovať nízkouhlíkovú hospodársku stratégiu.

V susedných krajinách vymieňajú farmári pesticídy a „nevyhovujúce postupy“ za biohospodárstva. V poľnohospodárstve i lesníctve. Tento proces je náročnejší z časového
i ekonomického hľadiska. Hlavne preto sa u nás touto cestou vydávame len pomaly. Čoraz hlasnejšie sa však už hovorí o „prvej lastovičke“, legislatíve, ktorá by včelstvá vyhlásila
za chránené. Nesmelé malé kroky robia dokonca aj niektoré obce. V spolupráci
so združeniami včelárov komunikujú s farmármi vo svojich katastroch a vedú ich
k ohľaduplnejšiemu výberu i načasovaniu nevyhnutných postrekov.

Život včiel a opeľovačov môžete zlepšiť i vy. Ako?

TIP 1: Sprírodňovanie obydlí. Ak máte možnosť, vysaďte si pestrú skladbu rastlín v záhrade či na balkóne. Vysejte lúčny trávnik namiesto anglického. Znížte v lete frekvenciu jeho kosenia a vytvorte na svojom pozemku hmyzie hotely. Tieto malé drevené konštrukcie môžete vidieť už aj v mnohých mestských parkoch.

TIP 2: Študujte, čítajte, vzdelávajte sa. Zaujímavým čítaním môže byť aj kniha od Rachel Carsonovej – Tichá jar.

Hoci nám v ušiach rezonujú slová „neodlesňujte“, „neznečisťujte“, „buďte ohľaduplní k životnému prostrediu“, nie vždy vieme, čo s tým. Ako jednoduchí ľudia – bez možnosti ovplyvňovať hospodárenie v lesoch a na poliach – sa tomu neraz smieme len bezmocne prizerať. Ako sa k tejto problematike staviate vy? Podeľte sa s nami o vašu snahu pozitívne prispieť k zdravšej prírode a záchrane ohrozených druhov. Alebo nám napíšte vlastné postrehy z prechádzok a výletov do prírody vo vašom bezprostrednom okolí. Ako veľmi sa za posledné roky zmenila?

Podobné články

Pridať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here

Najnovšie články

Poklady, ktoré nám chceli nechať už naše babičky

Permakultúrna záhrada popiera rozšírené spôsoby a postupy pestovania. Napriek tomu poskytuje bohatú úrodu s minimálnym úsilím.

Namiesto smrekov a jedlí iba agáty. Ozaj nám to nevadí?

Miznúce vlhké lesy, miznúce kvety, sovy, včely... Počas dovoleniek hľadáme oddych v prírode, ktorú ničíme.

Dajte priestor tajomnému Danšari

Ak si myslíte, že s citom pre upratovanie sa rodíme a rastieme, nie je to celkom tak – väčšinou sa to musíme naučiť.

Kreativita s vekom naberá nové rozmery, presvedčí vás „Grey Gold“

Umenie je sloboda. Zahoďte predsudky a tvorte. Alebo sa jednoducho nechajte inšpirovať inými.

Obľúbené články

Striebro vo vlasoch, láska v duši – a čo telo a sex?

Život začína, keď deti odídu a doma „zdochne pes“. Alebo všetko sa dá, ak dvaja chcú. A na veku nezáleží.

Aplikácie, ktoré vám po 50-ke zmenia život

Každý občas začuje „múdrosť“, ktorá ho poriadne pobúri. Napríklad, že ženy nepatria za volant.

Infografika: Slovník moderných fráz

Kedysi platilo pravidlo, že nové slová vznikali najmä „z domáceho materiálu“. Dnes je to inak.

Tri potraviny, ktoré spomaľujú strácanie pamäte

Kto nemá v hlave, má v nohách. O dobrú pamäť sa dokážu postarať superpotraviny. Viete, ktoré to sú?

Značky

Facebook