Poklady, ktoré nám chceli nechať už naše babičky

Prečo zvádzať energeticky, ekonomicky a časovo náročný boj s prírodou, keď môžeme nechať prírodu pracovať v náš prospech? Na jednej strane to znie jednoducho, na druhej, paradoxne, až veľmi zložito – najmä, keď sa začneme zamýšľať, ako na to. Aj to je dôvod, prečo len ťažko upúšťame od zaužívaných spôsobov a postupov pestovania. V čom tkvie tajomstvo tejto „inej“ efektivity?

Záhrada na permakultúrnom princípe

Úžitkovú záhradu, ako ju bežne poznáme, tvoria monokultúrne hriadky. To znamená, že každý druh zeleniny či rastliny má svoje osobité miesto v riadkoch, ktoré by mali byť podľa zaužívaných predstáv rovnobežné a ideálne bez buriny. Pravidelné okopávanie je preto nutnosťou, údržba zahŕňajúca prihnojovanie a časté polievanie samozrejmosťou. Permakultúrna záhrada takéto predstavy rúca.

Každý druh zeleniny, rastliny má v permakultúrnej záhradke
osobité miesto.“

Hlavný rozdiel spočíva v spôsobe výsadby a skladby rastlín. V podstate ide o ich vzájomné mixovanie. To však nie je hocijaké. Kombinovanie plodín, ale aj rastlín si v tomto prípade vyžaduje usporiadanie v súlade s prírodou. Základom je symbióza. Pravdou je, že (nielen) na záhradných puntičkárov môže zmiešaná výsadba pôsobiť chaoticky. Avšak v skutočnosti ide o chaotický poriadok.

Zdanlivo nesúrodé zoskupenie zeleniny, ovocia, byliniek či iných rastlín je presným výsledkom rovnice, ktorá obsahuje premenné, ako dodanie živín, tienenie, ochrana pred škodcami, opora pri raste, znášanlivosť, stanovište a pod. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, všetko, čo sadíme s cieľom konzumácie a aspoň čiastočnej potravinovej sebestačnosti, má v permakultúrnej záhrade striktnú organizáciu. Bonusom je minimálna starostlivosť, nulová chémiamožnosť pestovania aj na malej ploche. 

Chutné a zdravé plody bez chémie

Permakultúra je odvodená od slova permanent, čo znamená trvalý alebo udržateľný. Ide tu o to, že pôda, na ktorej je založená, je stále obnoviteľná, nikdy nie vyprahnutá ani totálne vyčerpaná. Je tiež dôležité poznamenať, že totálna bezúdržbovosť je tu skôr utópiou. Každá záhrada potrebuje opateru ľudských rúk. Aj keď jednou z hlavných výhod permakultúrnej záhrady je niekoľkonásobne menšia drina, pretože väčšinu práce za vás urobia vhodne nastavené podmienky pestovania vo vyvýšených záhonoch.

Základom je totiž symbióza.

Na ich docielenie však potrebujete v maximálnej možnej miere využiť princípy permakultúrneho dizajnu. Okrem iného alelopatiu, čiže vzájomné pôsobenie rastlín a živočíchov. Predstaviť si ju môžete ako dokonalú spoluprácu. Cesnak napríklad odpudzuje slimáky, aksamietnica a nechtík lekársky háďatká, kapucínka vám pomôže s voškami, mrkve sa darí s čínskou kapustou a hlávkovým šalátom, paradajkám s hlúbovou zeleninou, fazuli s kukuricou a dyňou, ovocným stromom s chrenom a pod.

O vhodné kombinácie nie je núdza. Vďaka symbiotickému nažívaniu, ktoré zároveň funguje ako ochrana pred škodcami, nebude núdza ani o chutné a zdravé plody. Bez použitia chémie. Kľúčom k úspechu je nepodceniť úvodné detailné plánovanie budúcej permakultúrnej záhrady. To, čo vložíte do začiatočného návrhu, zúročíte v podobe pohodového a navyše ekologického záhradkárčenia. Pri permakultúrnej záhrade je pracovným nástrojom viac hlava ako ruky.

Vedeli ste, že?

Vzájomné pôsobenie rastlín ľudia pozorovali ešte pred naším letopočtom. Napríklad v starovekom Grécku Theofrastos z Erezu opísal zmenu rastu a chuti vínnej révy, a to kvôli blízko zasadenej kapuste a jej „zápachu“. Všímanie si negatívnych vplyvov postupom času nahradil záujem o recipročné pozitívne vplyvy medzi rastlinami. V rámci permakultúry tak učinili Bill Mollison a David Holmberg, ktorí dokázali, že to, čo funguje v prirodzených ekosystémoch, akým je napríklad prales, môže fungovať aj pri záhradkárčení a farmárčení.

Ako začať?

Neexistuje univerzálny návod na vytvorenie ideálnej a vysoko produktívnej permakultúrnej záhrady. Každá záhrada je individuálna. Má špecifické stanovište, klímu, pôdu, miesta na vykonávanie obľúbených činností. Jej podmienky sa môžu a nemusia výrazne meniť počas striedania ročných období. Prvým krokom na ceste za chutnou, zdravou a bohatou úrodou je preto sledovanie vášho pozemku – kde je tieň, kde celý deň svieti slnko, kde sa počas výdatných dažďov či topenia snehu zhromažďuje voda a pod.

V skutočnosti ide o chaotický poriadok.

Druhý krok predstavuje „výstavbu“ vyvýšených záhonov, tzv. nemeckej kopy. Záhony môžu mať rôzne tvary: klasický obdĺžnik, písmeno L, ale aj tvar špirály, podkovy (tzv. slnečná pasca), kľúčovej dierky alebo sústredených kruhov vytvárajúcich mandalu. Nech sú grafické útvary akokoľvek esteticky a technicky formované, pre všetky platí rovnaké pravidlo – ich veľkosť je nutné prispôsobiť bezproblémovému prístupu k rastlinám, bez vkročenia do výsadbovej plochy.

Projekt permakultúrny záhon:

  1. Na vybranom mieste si vyznačte želaný tvar biozáhona. Na tento umiestnite kartón.
  2. Okolo kartónu vytvorte ohradu z dreva (alternatívou sú veľké kamene) a kartón výdatne polejte vodou.
  3. Na mokrý kartón poukladajte konáre a piliny, v ďalšej vrstve slamu alebo seno a znova zalejte vodou.
  4. Poslednú vrstvu by mal tvoriť kompost a hlina, opäť dostatočne poliata vodou (vrstvy môžete opakovať podľa zvolenej výšky záhona).
  5. Odporúča sa, aby vrchnú časť tvorila prikrývka, respektíve nástielka, ktorá môže pozostávať napr. zo štiepky (nie kôry ihličnanov, pretože tá okysličuje pôdu), slamy alebo lístia (postarajú sa o udržanie vlhkosti a živín vo vnútri záhona, o ochranu pred mrazom aj veľkým premnožením buriny).

TIP: Predstavu o vizuálnom prevedení permakultúrnej záhrady a zároveň motiváciu k jej vytvoreniu môžete načerpať aj z príspevkov na Instagrame. Napríklad aj od užívateľa „theurbanhomestead. Ide o americkú rodinu, ktorá sa rozhodla pre ekologické pestovanie plodín žijúcich v symbióze, s využitím každého centimetra pôdy. Je sa na čo pozerať!

Užitočné rastliny aj na malej ploche

Veľká záhrada zvyčajne nevyžaduje kompromisy pri sadení, zatiaľ čo malá záhradka sa musí popasovať s priestorom skúpym na metre štvorcové. V prípade, že vás zaujalo permakultúrne pestovanie, nie ste vlastníkom záhrady, no na vašom balkóne sa nájde voľné miesto, minizáhon nemusí byť pre vás tabu (použiť môžete napríklad veľký drevený kvetináč).

Bonusom je minimálna starostlivosť.

Balkónové pestovanie bez problémov zvládajú bylinky. Tiež paradajky, predovšetkým cherry rajčinky, rôzne druhy paprík aj viaceré druhy drobného ovocia (jahody, ríbezle, egreše a i.). V rámci ovocia sú samostatnou kategóriou tzv. zakrpatené ovocné stromy, ktoré sú vyšľachtené tak, aby priniesli úrodu aj tam, kde klasická výsadba nie je možná. Čo poviete, nebolo by skvelé, ak by po suroviny do jedla stačilo urobiť pár krokov?

Sezónna verzus celoročná záhrada

Zbierať úrodu každý mesiac v roku nie je v našich geografických podmienkach reálne. Aspoň zatiaľ, vzhľadom na klimatické zmeny. V permakultúrnej záhrade čas dozrievania plodov predĺžiť dokážete. Prispeje k tomu vnútorný ekosystém jednotlivých vrstiev v záhonoch (zachovanie teploty a vlhkosti) a jednoduchý trik – stačí, ak totožný druh rastlín umiestnite na slnečné stanovište a zároveň i do tieňa, a teda do rôznych záhonov. Výsledkom bude predĺžená pestovateľská sezóna.

Pri permakultúrnej záhrade je pracovným nástrojom viac hlava ako ruky.

Mäta či medovka spestrí chuť limonád, rebarbora je svieža do koláčov. Polievky z domácej (nielen) koreňovej zeleniny si zamilujete, v obľúbenom letnom šaláte už viac nebudú chýbať paradajky, uhorky či čínska kapusta. Môžete ich mať ihneď poruke. Aj hlavné jedlá vo vašom jedálničku zrazu budú chutiť lepšie. Vyskúšať môžete napríklad nasledovný ľahký letný recept.

NÁŠ TIP: Cuketové špagety

Cuketu nakrájajte pomocou špiralizéra alebo špeciálnej škrabky na špagety. Na panvici nechajte rozpáliť trochu oleja a pripravené špagety opekajte cca 5 minút. Pridajte špenát, pretlačený strúčik cesnaku, ochuťte soľou a korením, opekajte cca ďalších 5 minút. Na tanieri servírujte s čerstvými cherry paradajkami a parmezánom. Dobrú chuť!

Opermakultúrnej záhrade je tiež dobré vedieť:

  • Príroda nielenže príde na návštevu do vašej záhrady, ale rovno sa tam presťahuje. V praxi to znamená, že burina, ako púpava, pŕhľava a pod., v nej bude prítomná a zároveň vítaná (z hľadiska spomínanej alelopatie, prospešných látok a živín).
  • Pestrá biodiverzita sa vám odmení maximálnym úžitkom pri minimálnom úsilí. Okrem tohto benefitu je nemenej dôležitým plusom maximálna snaha o minimálnu ekologickú stopu.
  • Aby vznikla permakultúrna záhrada, nepotrebujete niekoľko hektárov pôdy. Menšiu plochu taktiež viete efektívne využiť. Aj na malom priestore môžete docieliť rôzne mikroklímy, a teda aj rôznorodosť a diverzitu záhona. Áno, i na terase, v niektorých prípadoch i na balkóne.
  • Ak sa rozhodnete pre svojpomocné vytvorenie permakultúrnej záhrady bez pomoci odborníkov, počítajte s tým, že jej priestor sa pre vás stane akousi zelenou učebňou – metóde pokus – omyl sa pravdepodobne nevyhnete. Našťastie, vďaka dostupnej literatúre ľahko zistíte, ktoré rastliny si navzájom vyhovujú, respektíve nevyhovujú.

TIP 1: Tieto knižné tituly a e-knihy vám môžu poslúžiť ako návod aj inšpirácia:
Aranya – Permakulturní design. Krok za krokem;
Jaroslav Svoboda – Kompletní návod k vytvoření Ekozahrady a rodového statku;
Robert Elger – Permakultúra pre začiatočníkov;
Holzer Sepp – Zahrada k nakousnutí;
Arnošt Tabach – Biozahrada;
Gabriela Kliková – Biozahrada;
Hanka Sekulová – Budujeme malú permakultúrnu prírodnú záhradu + jej ďalšie tituly o rastlinách, opeľovačoch a zvieratách v permakultúrnej záhrade.

TIP 2: Načerpať vedomosti o permakultúrnom pestovaní môžete aj prostredníctvom kurzov, ktoré organizuje napríklad Permakultúra SK alebo združenie Alter Nativa. Sú určené pre začiatočníkov aj pokročilých a okrem teórie ponúkajú aj prax – spoznávanie permakultúrnej záhrady a jej špecifík prebieha priamo v jej prostredí. 

Vedec Boyd Bushman povedal: „Príroda nehovorí ani anglicky, ani žiadnym iným jazykom, ale hovorí. Kľúčom je rozpoznať, čo nám hovorí.“ Súhlasíte s ním? Aké sú vaše skúsenosti s pestovaním plodín? Ste zástancovia klasiky, alebo by ste sa dali nahovoriť aj na zmenu v podobe udržateľného pestovania bez použitia chémie? Má niekto vo vašom okolí permakultúrnu záhradku alebo ekologický vyvýšený záhon? Podeľte sa s nami o vaše názory a prax v komentároch.

Podobné články

Pridať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here

Najnovšie články

Chráňte si svoje, nedajte šancu podvodníkom

Návšteva poteší, ale nie za každú cenu. Nevpúšťajte si do domu cudzích ľudí.

Infografika: Dajte šancu umeniu každého druhu I.

Stretnutie s umením priamo v divadle alebo galérii prináša novú perspektívu v pohľade na životné situácie.

Umenie sa neskrýva. Hľadajme ho každý deň.

Umelci sú všímaví. Skúste sa pozerať na svet ich očami. Spestrí vám to život.

Dobré jedlo v zrelšom veku

Ako byť dlhodobo fit? Odpoveďou je aj jedálniček plný zdravia a chutí, zo všetkého dobrého, čo je naporúdzi.

Obľúbené články

Patrí sex k vyššiemu veku? Samozrejme!

Ste presvedčení, že sex je privilégiom mladosti? Omyl. V zrelom veku sa možno nemilujeme tak často a vášnivo, ale môže nás to rovnako vzrušovať a napĺňať.

Dobré jedlo v zrelšom veku

Ako byť dlhodobo fit? Odpoveďou je aj jedálniček plný zdravia a chutí, zo všetkého dobrého, čo je naporúdzi.

Striebro vo vlasoch, láska v duši – a čo telo a sex?

Život začína, keď deti odídu a doma „zdochne pes“. Alebo všetko sa dá, ak dvaja chcú. A na veku nezáleží.

Viete, ako si vybaviť cestovanie vlakom zadarmo?

Cestovanie vlakom máte ako seniori na Slovensku zadarmo, ale má špecifiká, o ktorých treba vedieť.

Značky

Facebook