Oskoruša – čím „vyčnieva z davu“ a prečo je vzácna

V našej krajine radi skloňujeme spojenie „dedičstvo otcov“. Napadlo vám, že ním môže byť aj strom? Kedysi rozšírený, dnes takmer vykynožený. Jarabina oskorušová je jeden z najkrajších listnatých ovocných stromov a Slovensko je jeho prirodzenou domovinou.

Majestátne košaté estetično, špecifický odkaz predkov, získal na kopaniciach aj mladý pár, ktorý sa po rokoch v zahraničí rozhodol opäť usadiť „na rodnej hrude“. „Moji priatelia si kúpili roky neudržiavaný rozľahlý pozemok, ktorého súčasťou boli aj plne rodiace, zdravé stromy oskoruše. Netušili o nich nič,“ vraví Judita Štorková zo záhradného centra Plantex a dodáva, že počiatočné očarenie nezvyčajnou drevinou sa zmenilo na poctivé štúdium a starostlivosť o krajinu a jej ráz. „Svoj pozemok skultúrňujú, ale neničia ani nasilu nepretvárajú. V príprave džemov, kompótov a destilátu našli doslova zaľúbenie.“

Čoraz viac ľudí túži po relaxe a vlastnej oáze pokoja na vidieku. Mnohí z nás si túto predstavu spájajú s obdobím, keď už pracovné povinnosti nebudú na prvom mieste. Ak s podobným úmyslom kupujete pozemok či dom so záhradou, dobre sa pozrite, čo tam už rastie. Nezrežte omylom strom, ktorý tu môže zostať, tešiť a prinášať úrodu možno aj o dvesto rokov.

Vedeli ste, že…?
Základným predpokladom na záchranu čohokoľvek vzácneho je schopnosť správne to identifikovať. Nemálo oskoruší bolo na Slovensku vypílených v domnení, že ide o agresívny, rýchlorastúci náletový agát. Oba stromy dokážu vyrásť do veľkej výšky – agát však rastie rýchlo, oskoruša, naopak, veľmi pomaly. Oba majú tiež striedavé listy. Avšak listy oskoruše majú typicky jarabinový tvar – sú úzke, dlhé, špicaté, so zúbkovitým okrajom. Listy agátu sú, naopak, okrúhle a na okrajoch hladké. Dobrým poznávacím znamením sú aj tŕne – oskoruša ich nemá.

Čoraz viac ľudí túži po relaxe a vlastnej oáze pokoja na vidieku.

Letopisné dedičstvo

Pokladov medzi starými druhmi drevín je viacero. Oskoruše spomedzi nich vyčnievajú. Doslova. V záhradách môžu dosahovať výšku aj 15 m (v lesoch dokonca až 30 m) a obvod kmeňa aj viac ako 3,5 m. Charakterizuje ich síce rozložitá košatá koruna, ale hlavným poznávacím znamením sú plody v tvare maličkých (iba 2 – 3 cm dlhých) hruštičiek alebo jabĺčok s kožou žltozelenej farby a červeným líčkom. Ihneď po odtrhnutí nie sú jedlé. Až po cca troch dňoch odležania pominie ich trpká chuť a možno si ich s pôžitkom vychutnať.

Náš tip: Do plodov oskoruší neskúšajte zahryznúť ako do jablka! Keď povrch malej oskorušky nadobudne hnedú farbu, chyťte ju ukazovákom a palcom, odtrhnite stopku a potom plod ovoňajte. Ak ucítite krásnu jemnú arómu – údajne podobnú vôni trnkového kvetu – stlačte ho. Ak cez otvor, ktorý zostal po stopke, vytlačíte maslovo bielu dužinu v konzistencii krému, je to správny čas na jedenie čerstvých oskoruší, prípravu džemu i zakladanie kvasu. Nejedzte oskoruše, ktoré vás najskôr neočaria svojou vôňou!

Strom pre vnukov

Oskoruša rodí zvyčajne dvakrát v priebehu troch rokov, no zaujímavosťou je, že prvý raz tak urobí až 15 – 20 rokov po výsadbe (aj to len v malom množstve). Práve preto sa hovorí, že tento strom sadia dedovia pre vnukov. Či sa ju teda rozhodnete zasadiť v dospelosti alebo v zrelom veku, jej plody si budú naplno vychutnávať najmä vaše deti, vnúčatá a pravnúčatá.

Oskoruše spomedzi vzácnych drevín nápadne vyčnievajú.

Vám však prinesie nádej, že pri tejto vzácnej a v súčasnosti už veľmi málo známej drevine sa raz budú radi stretávať vaši najbližší. Navyše, poďakuje sa vám aj príroda. Tento dlhoveký a v každom ročnom období majestátny a očarujúco krásny strom sa totiž veľmi dobre vyrovnáva s premenlivosťou klímy. Zvláda dlhé suchá, horúčavy i mrazy. Samozrejme, nie v prvých rokoch po výsadbe.

Hovorí sa, že kto myslí na budúcnosť, lepšie prežíva prítomnosť. Toto tvrdenie môže nachádzať odporcov medzi vyznávačmi sily prítomného okamihu, no v skutočnosti mu neprotirečí. Ukrýva v sebe pravdu, ktorá zrkadlí vnímanie veľkosti ľudského konania.

Kto myslí na budúcnosť, lepšie prežíva prítomnosť.

Vzácne druhy stromov patria jednoznačne k duchovnému dedičstvu. Tieto prírodné klenoty dokážu sprítomňovať zabudnutú históriu regiónov alebo byť nástrojom na stmelenie starších usadlíkov s mladšími, novoprichádzajúcimi rodinami a komunitami.

Vedeli ste, že…?
Z plodov oskoruše možno vyrábať džemy, marmelády, omáčky k mäsu alebo ich zakomponovať do ovocných detských príkrmov. Po odležaní sa dajú konzumovať aj čerstvé. Sú veľmi vhodné pre diabetikov – majú v sebe len minimum cukrov. Oskoruše sú silný antioxidant, obsahujú množstvo vitamínov, minerálnych látok, trieslovín a organických kyselín. Priaznivo pôsobia na celú tráviacu a vylučovaciu sústavu, známe sú najmä ich protikŕčové účinky. Môžu sa konzumovať aj sušené. Zo všetkého najcennejší je však destilát a likéry z tohto destilátu. Oskorušovica má mimoriadne jemnú vôňu i chuť. V minulosti bola považovaná za všeliek. Tinktúra z kvetných púčikov zlepšuje pružnosť a pevnosť ciev a má protizápalové účinky.

Foto: Jarabina Oskorušová. Zdroj: Plantex.

Oskoruše by mali zažívať svetlé obdobie

  • Hovorí sa, že oskoruša 100 rokov rastie, 100 rokov plodí a 100 rokov umiera – len cca 10 % z počtu vysadených stromov sa dožije doby plodnosti.
  • Vo voľnej prírode vyklíčia vraj len semená, ktoré predtým prešli zažívacím traktom zvieraťa alebo človeka (zásluha patrí najmä vtákom a poľnej zveri).
  • Zo 100 l kvasu sa vypáli iba cca 8 l pálenky. Vzácna je teda nielen drevina, ale aj obľúbený destilát s nezameniteľnou delikátnou chuťou. Patrí k najdrahším liehovinám.
  • Príprava kvasu je náročná. Opadané plody sa musia denne zbierať, nechávať odležať („uhniličkovať“) a do suda pridávať postupne, iba rozpučené v rukách (nesmiete ich drviť ani mlieť, pretože zrniečka by spôsobili horkú chuť pálenky).
  • Nábytok s intarziou, hudobné nástroje a predmety vyžadujúce nadmernú odolnosť dreva sa vyrábajú z oskoruše – 1 m³ má hmotnosť až 800 kg a cenu aj 1800 eur.
  • Nalomené zdraví oskoruša spraví. Už 60 rokov p. n. l. Dioskorides v diele De materia medica spomenul, že plody oskoruše sa dajú využiť pri črevných ochoreniach. Zmieniť sa o nich nezabudol ani Juraj Fándly vo svojom diele Zeľinkár. Karol Veľký ich zase kvôli liečivým účinkom nechal vysádzať pri každom veľkostatku.

Boli sme ich domovinou

Na Slovensku došlo k hromadnému úbytku oskoruší v období socializmu, keď sa rozširovala orná pôda a sceľovali pozemky. Zanikli medze, ktoré boli hranicami pozemkov a na ktorých prirodzene rástli. Ich výskyt je u nás v súčasnosti skôr ojedinelý, napriek tomu sa môžeme pýšiť najväčším výskytom stáročných jedincov Sorbus domestica. Modranská oskoruša je dokonca najmohutnejším známym stromom tohto druhu v celej Európe.Jej kmeň má vo výške pŕs dospelého človeka (je to štandardný spôsob merania pri určovaní veku stromov) obvod 503 cm, priemer 160 cm, a jej vek sa odhaduje na minimálne 360, ale možno i viac ako 500 rokov.

Výskyt oskorúš je u nás v súčasnosti skôr ojedinelý.

Za zmienku určite stojí aj fakt, že zatiaľ čo myjavské kopanice sú pomerne známym miestom prirodzeného výskytu oskoruší, Nitra, jej vinohradnícke okolie a zoborské svahy sú pomerne čerstvo objavenou lokalitou, o ktorej možno s istotou povedať, že bola a je domovinou tejto dreviny.

Foto: Jarabina Oskorušová. Zdroj: Plantex.

V okolitých krajinách vynakladajú veľké úsilie na poznanie, zachovanie a širšie využitie oskoruší. V susednom Česku, v oblasti Moravského Slovácka, je Múzeum oskoruší i náučný chodník s týmito nedocenenými stromami. Zároveň sa tu každoročne konajú Slávnosti oskoruší. U nás sa v tomto smere zatiaľ nevykonávajú aktivity väčšieho rozsahu, no nájdu sa skupinky nadšencov, ktorým ich osud nie je ľahostajný – je skvelé, že z iniciatívy niektorých ľudí začínajú vznikať semenné sady jarabiny oskorušovej, ako aj to, že sa dobrovoľníkom v roku 2019 podarilo vysadiť 50 oskoruší pozdĺž novovybudovanej cyklotrasy Nitra – Vráble.

Oskoruša je znovuobjavený strom

Rozhovor s Juditou Štorkovou zo spoločnosti Plantex

Vášniví pestovatelia ovocia vedia, že rozmýšľať v dlhšom časovom horizonte nie je dôležité iba z hľadiska financií. Dnes máme v rukách šancu zachrániť ohrozené dedičstvo a vrátiť do našej krajiny starobylé, výnimočne odolné dreviny s chutnými a zdraviu prospešnými plodmi.

  • Jarabina oskorušová je majestátna drevina, ktorá sa sadila (nielen) s vidinou dedičstva pre potomkov. Nájde si svojich priaznivcov aj v súčasnosti? Klesá jej predaj alebo, naopak, svitá nádej na jej znovuzrodenie?

Je to dnes neznámy, znovuobjavovaný dlhoveký ovocný strom, o ktorý sa zaujíma stále viac pestovateľov. Záujem stúpa u zákazníkov, ktorí kúpili alebo zdedili väčší pozemok, a okrem bežne spracovávaných druhov ovocia chcú aj niečo viac. Niečo, čo bude osožné deťom, vnúčatám. Často sú to aj gaštany, moruše, mišpule, orechy. Nájdu sa aj takí, pre ktorých je oskoruša významná z hľadiska biodiverzity (ako ohrozený druh).

  • Oskoruše boli využívané ako stromy určujúce hranice pozemkov. Dnes sa stávajú i symbolom kultúrneho dedičstva. Zaujímalo by nás, či sa menilo ich umiestnenie v záhrade, alebo sú aj dnes preferované ako solitér na konci dvora.

Vzhľadom na svoj rast, výšku a rozložitú korunu, taktiež na spôsob zberu plodov (často na plachty) boli a sú vysádzané na konci záhrad. Ich koncentrácia v súčasnosti je najväčšia v chotári Sobotište. Stretla som sa s nimi ojedinele v listnatých lesoch Považského Inovca, ako korunou urastenými stromami (v porovnaní so „záhradnými oskorušami“) spolu s jedlým gaštanom. Oskoruše sú hospodársky využiteľné dreviny, pretože poskytujú kvalitné drevo. V minulosti sa využívali aj na tento účel, čo dnes neplatí kvôli ich minimálnemu výskytu a ochrane, ktorá je mimoriadne dôležitá.

  • Oskoruša nesie titul kráľovnej páleníc a destilátov, je vysoko cenená aj zo zdravotného hľadiska. Napriek tomu sú jej plody pre mnohých stále veľkou neznámou. Myslíte si, že návrat starých odrôd má potenciál a objaví sa aj v záhradách novostavieb?

Je skvelé vracať sa k tradíciám, pokiaľ to prostredie dovolí. Oskoruša je výnimočný strom, často krajinotvorný. Žiaľ, dnešné satelitné mestečká s novostavbami a tri- až šesťárovými pozemkami vyžadujú skôr stĺpovité či zakrpatené ovocné druhy, v horšom prípade len okrasné. Pravdou zostáva, že hoci ide o drevinu dobre znášajúcu klimatické zmeny, výkyvy počasia či exponovaný terén, k jej nevýhodám patrí neskoré rodenie. Práve to býva rozhodujúcim faktorom výsadby na pozemku, keďže pre mladšiu generáciu je typické, že chce mať „všetko ihneď“.

  • Je jarabina oskorušová naozaj tým stromom, ktorý sa oplatí vysadiť, hoci si jeho plnú krásu a úžitok budú užívať až ďalšie generácie? Prečo? V čom tkvie jeho skutočná vzácnosť?

Oskoruša je živý odkaz pre naše vnúčatá. Poskytuje tieň, je veľmi fotogenická, na jar láka včely, na jeseň nádherne vyfarbí zložité listy do zlatočervena a k tomu súplodia malých žltočervených hruštičiek. Zber malých plodov je pekným telocvikom a tiež behom na dlhé trate, keďže dozrieva dlhšiu dobu. Chutí inak ako bežné ovocie zo záhrady – je to stará odroda, hruška hnilička, a má liečivé účinky. 

Tak ako Ľudovít Štúr v básni Vidění pripomína, že jeho „generační spolupútnici“ málo dbajú na dedičstvo svojich otcov, tak ako Miroslav Válek básni, že práve domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, tak aj my by sme si mali uvedomiť, že prírodné dedičstvo, v ktorom je ukryté srdce a odkaz ďalším generáciám, nie je samozrejmosťou a môže mať mnoho podôb.

Milí Silveráci,nekoketujete s myšlienkou zahrnúť oskorušu do svojich záhradných či chalupárskych plánov? Alebo už patríte k šťastlivcom, ktorí objavili čaro poznania, využitia a zachovania tejto zriedkavej ovocnej dreviny? Budeme radi, ak sa s nami podelíte o vaše skúsenosti či dôvody, prečo sa oplatí vlastniť toto fascinujúce dielo prírody.

Podobné články

2 Komentáre

  1. Pozdravujem. V zahrade som si vysadil jarabinu oskorusovu asi pred 4 rokmi. Je pravda, ze bola asi 2-krat presadena. Mam pocit, ze vobec nerastie. Nicim ju neprihnojujem, co odporucate na podporu rastu tohto druhu? Domaci (kravsky) mastalny hnoj kazdu jesen by pomohol? Alebo nieco specialne?
    Vsimol som si, ze sa okolo nej/ po nej prechadzali aj mravce, treaz po poslednom presadeni (pred rokom) ich uz vidno nebolo…

    • Dobrý deň, Peter,

      pre oskoruše je typický veľmi pomalý rast. Mladým stromčekom trvá pokojne aj 3 – 4 roky, kým sa na stredovom výhone začnú vôbec tvoriť náznaky konárikov. Keďže ste stromček viackrát presádzali, je o to prirodzenejšie, že sa mu rast tak veľmi spomalil. Oskoruše sa radia k odolným stromom, ktoré nepotrebujú takmer nijakú ochranu pred škodcami – starajú sa o to prirodzení predátori, najmä vtáctvo. Neplatí to však pri mladých sadeniciach. Tu sa skutočne stáva, že ich napádajú vošky alebo obaľovače jablčné – pravdepodobne preto ste spozorovali mravce. Ak by sa ich výskyt zopakoval, použite bežnú ochranu proti nim. Účinné sú lepové pásky, siahnuť môžete aj po škále hnojivových postrekov bez škodlivých účinkov (napríklad Floravita Citro, BorOil…), prípadne kombinácii. Prihnojovať môžete na jeseň vyzretým kompostom alebo maštaľným hnojom. Odborníci, ktorých sme pre Vás oslovili, dodávajú, že potrebný je aj vápnik a na jar môžete použiť vodorozpustné hnojivo s aktivátormi (napríklad Krystalon Gold).

      Za tím Silverdium Vám prajeme, aby ste stromček zachránili a mali z neho radosť.

Pridať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here