Keď skrátené dni prinesú aj smútok či depresiu

Smútok má epizódy. Ak neodznejú samé a zostávajú i v situáciách, ktoré nám inak robia radosť, nie je to celkom v poriadku. Ľahké nie je ani priznať si, že nad svojou psychikou nemáme kontrolu. No práve pochopenie a následné riešenie je ideálnou stratégiou v boji proti smútkom a depresiám. Áno, s oboma treba bojovať. Ideálne s pomocou odborníkov.

Nálada na bode mrazu?

Na zmeny, ktoré sa dejú okolo nás, samozrejme, reagujeme. Reagujemeaj na počasie, aj na krátke zimné dni. Cyklické striedanie ročných období priamo ovplyvňuje biochémiu mozgu. Mení sa sekrécia hormónov (melatonín) a neurotransmiterov (serotonín) v mozgu a môže to mať dopad na vnútorné rozpoloženie, energiu i náladu. Je to síce hypotéza, no ukazuje sa, ako veľmi pravdepodobná. Potvrdzujú ju početné štúdie severských krajín, kde sú výkyvy svetla najvýraznejšie.

Smútok je bežnou súčasťou života. Z času na čas s ním každý príde do styku.

Rozladenosť, skleslá nálada, zvýšené prejavy pesimizmu – ide o tzv. depresívne stavy, ktoré môžete pociťovať po únavnej práci, veľkom množstve povinností, počas sychravého ročného obdobia či nedostatku spánku. Sú bežnou súčasťou života a skúsenosťou, ktorej sa z času na čas jednoducho nedá vyhnúť. Nie je však depresia ako depresia.

Iba smútok za odchádzajúcim letom?

Ak s určitosťou vieme „vystopovať“ príčinu svojej skleslosti, mala by to byť „jednoduchšia situácia“. Možno si ozaj „iba“ podávame ruky s odchádzajúcim letom, zmierujeme sa s jeseňou a prichádzajúcou zimou. (Vážnejší stav môžu spúšťať nečkané životné situácie – pokazené plány, krach partnerského vzťahu, smrť blízkeho…)

Známe príznaky týchto smútkov sú:

  • Strata radosti a záujmu o každodenné aktivity
  • Pocity zúfalstva, viny, menejcennosti
  • Plačlivosť
  • Stres, úzkosť
  • Zlá nálada, podráždenosť
  • Odmietanie spoločnosti a obvyklých kontaktov, samotárstvo

Hovoríme jej aj sezónna afektívna porucha. Pominúť dokáže „samovoľne“, s príchodom jarných slnečných lúčov, no nie je to samozrejmosťou. V žiadnom prípade ju netreba podceňovať. Dokáže sa objavovať každoročne, pričom fakt, že ide o sezónnu depresiu, často vychádza na povrch až po rokoch striedavých období takmer celoročnej psychickej pohody s výnimkami času neznámeho zimného trápenia.

Vedeli ste,že…?
Aj odmietanie partnera a intimity s ním, a tiež zvýšená chuť do jedla s podvedomým vyhľadávaním vysokokalorických potravín a následné priberanie, môže byť príznakom tzv. jesennej, resp. zimnej depresie.

Správna a včasná identifikácia aktuálneho stavu je zároveň prvým odrazovým mostíkom pre pochopenie situácie, a teda aj jej riešenie a ďalšie fungovanie človeka. Pocity smútku môžu pretrvávať oveľa dlhšie, dokonca s pridruženými pocitmi ťažoby a tiesne. Ak vás ničia bez prestávky dni až týždne, ak naberajú na hĺbke a intenzite, vkradla sa k vám depresia.

Možno si ozaj „iba“ podávame ruky s odchádzajúcim letom, zmierujeme sa s jeseňou a prichádzajúcou zimou.

Dlhodobé apatické správanie, zhoršená koncentrácia a rozpamätávanie, nulové potešenie z vecí, ktoré vám inak robia radosť, enormná potreba spánku, prehnané sebakritické úvahy – to je len zlomok toho, čo už možno vnímať ako výstrahu pred chronickou depresiou. Jesenná alebo chronická depresia – hoci nie sú ani zďaleka na jednej úrovni – pri oboch treba pochopiť dve veci:

  1. Oplatí sa vyhľadať odbornú pomoc.
  2. Nie je za čo sa hanbiť.

Pocitový svet

Na celkovú pohodu, psychické i fyzické zdravie človeka, vplýva aj absencia pozitívnych sociálnych vzťahov. Osamelosť je rizikový faktor rozvoja depresií aj u ľudí v mladšom dospelom veku a potom znova v zrelom veku. Príčinou sú jednoznačne pocity.

Osamelosť ako taká je však veľmi individuálna. To, ako prežívame konkrétnu životnú udalosť, ako v jej kontexte vnímame ďalšie situácie, aké postavenie v nich zastávame, to všetko má subjektívny charakter. To znamená, že človek môže byť spoločensky izolovaný, no nemusí sa cítiť osamelo. A naopak, môže sa tak cítiť i v prípade, že je neustále v spoločnosti ľudí a k nijakej izolovanosti nedošlo. Prečo?

Osamelosť súvisí s kvalitou sociálnych vzťahov, nie veľmi s kvantitou.

Odpoveďou je kvalita. Osamelosť oveľa viac súvisí s kvalitou sociálnych vzťahov ako s kvantitou. Platí to skutočne naprieč generáciami. S pribúdajúcim vekom však dochádza k zmenám v oblasti myslenia, pamäte, motivácie či emócií. Potrebe vzťahov patrí samostatná kategória. Najmä ak sa človeku medzičasom vzdialili priatelia, odrástli a odsťahovali deti, rozpadli partnerské vzťahy, alebo len vymenili dlhoroční susedia a nahradili ich noví cudzí ľudia, vtedy sa môže cítiť izolovaný od okolia.

Prispôsobiť sa?

Áno. Adaptovať sa na zmeny je potrebné. Zmenám sa nedá vyhnúť, hoci nie sú vždy dobré alebo vítané. Ich prijatieje prvým krokom k pozitívnejšiemu nastaveniu mysle. Klamať nebudeme – nie je to jednoduché. Obzvlášť, keď sa človeku rokmi mení vkus, životný štýl, možno štandard, zdravotný stav…

Prijať zmeny je ťažké, ale vždy veľmi potrebné.

Často sa stáva, že ani snahy o prispôsobenie sa neprinášajú pocitové uspokojenie. No opäť pripomíname, nehanbite sa vyhľadať pomoc. Sezónna i „pravá“ depresia je choroba, v mnohých prípadoch ťažká, ktorá máva silný sociálny podtón.

Obnovenie sociálnej opory je dôležité. Aj vďaka nej môže dôjsť k zmene postojov k okoliu i sebe samému. Pri ťažkostiach s depresiou je dôležitý význam, ktorý pripíšeme podnetu, nie podnet samotný.

Terapia – podporná i liečebná aktivita

Cieľ „liečby smútku“ je jasný – zlepšenie psychického stavu, obnovenie túžby „opäť žiť“. To zahŕňa náročný proces opätovného získavania dôvery, istoty, bezpečia a vytúžený výsledok v podobe úľavy od napätia, eliminovania obáv a prejavov úzkosti. Terapeutický štýl je, samozrejme, individuálnou záležitosťou. Jeho zameranie sa môže týkať zmeny očakávania ohľadom vlastných schopností, spracovávania problému, usmernenia vlastného správania a pod.

Aj skupinová psychoterapia sa ukazuje ako vhodná stratégia v boji s depresiou. Totiž, ak ste členom takejto skupiny, zabezpečujete svoj sociálny rozvoj, ale aj rozvoj sociálneho fungovania ostatných jej členov. Prirodzene poskytujete oporu jednotlivcom a obohacujete tak i seba. Faktom je, že kognitívno-behaviorálne prístupy sú v konečnom dôsledku (v závislosti od stupňa depresie) účinnejšie ako lieky na depresiu. Vhodnejším riešením, najmä po 60. roku života, býva aj kombinácia farmakoterapie s psychoterapiou.

TIP: Prvý krok k liečbe depresie môžete urobiť prostredníctvom telefonických a online poradní. Kontaktujte napríklad Ligu za duševné zdravie alebo Linku nádeje pre krízové situácie a rodinné problémy. (https://dusevnezdravie.sk/online-poradna/, Linka nádeje: 055/ 644 1155)

Základné informačné minimum o smútkoch a depresiách alebo Je dobré vedieť, že…:

  • Osamelosť a samota nie je to isté – samota je dobrovoľná alebo vzniká vplyvom vonkajších faktorov (sťahovanie, strata blízkeho, psychohygiena). Nemusí vždy prinášať nepríjemné pocity. Osamelosť vychádza z vnútorného prežívania, je rozvinutím samoty. Charakterizujú ju pocity úzkosti a tie môžu prerásť do depresie.
  • Neliečená depresia ohrozuje zdravie. Obdobie jesene a zimy unavuje väčšinu ľudí. Zvyčajne stačí spánok či uvoľnenie príjemnou aktivitou a zlá nálada je preč. Sezónna afektívna porucha sa však prejavuje aj nevysvetliteľnou psychickou záťažou, ktorá zasahuje do každodenného fungovania.
  • Na vznik depresie sú ženy náchylnejšie 2x viac. Bez ohľadu na krajinu a spoločenský status. Depresie seniorov sa od depresií mladších líšia priebehom a zastúpením jednotlivých klinických foriem. Tvrdenie, že depresia je prirodzená súčasť starnutia, je klamlivé, no, žiaľ, rozšírené. Za následok má zriedkavé vyhľadávanie liečby.
  • O ženách zároveň platí, že si svoju situáciu uvedomia rýchlejšie, a hľadajú „záchranné lano“. Mnohé majú podvedomú tendenciu siahať po zvykoch, ktoré im robili radosť. Skúšajú čaje, bylinkové kúry, aromaterapiu, terapiu farbami, hudbou… Mužov k tomu treba častejšie doslova doviesť.
  • Ak depresia trápi vášho blízkeho,povedzte mu o zmenách, ktoré vnímate na jeho správaní. Opatrne zisťujte, či ich registruje aj on sám. Rovnako opatrne mu navrhnite konzultácie s lekárom. Trpezlivosť je nutná na oboch stranách.
  • Pamätajte si, že trápenie blízkej osoby môže byť spúšťačom depresie u ďalšieho človeka. Dusiť v sebe pocity nie je dobré ani pre jedinca trpiaceho depresiou, ani pre jeho blízkych. Dôležitá je komunikácia – v rodine, a predovšetkým s odborníkom.
  • Psychoterapia je u nás certifikovaná pracovná činnosť. Seniorom je na odporúčanie odborníka hradená do určitej sumy zdravotnou poisťovňou (i keď, žiaľ, zmluvných psychoterapeutov nemajú zdravotné poisťovne dostatok).
  • O svojom smútku sa začnite rozprávať so všeobecným lekárom. Navrhne ďalší postup, neraz priamo odporučí konkrétneho odborníka v regióne. V prípade, že potrebujete komplexnú starostlivosť o duševné zdravie, sú k dispozícii aj psychologické, psychoterapeutické, psychodiagnostické či psychiatrické služby.

Našťastie už strácame zábrany hovoriť o smútku a depresiách.

Určite ste postrehli, že smútok a depresia konečne prestávajú byť v spoločnosti „zakázanou“ témou. Konečne strácame zábrany hovoriť o nich. Už samotné priznanie, že na nás dopadli pocity bezmocnosti, dokáže podľa odborníkov v určitej miere napraviť nezrovnalosti vo vzťahoch s najbližšími, kolegami v práci a celkovo prispieť k odstráneniu „vzťahových bariér voči svetu“.

Milí Silveráci, máte aj vy takúto skúsenosť s občasným smútkom? Ovládli vás alebo vašich blízkych pocity bezmocnosti v dlhodobej intencii? Podeľte sa s nami, čo predstavovalo vašu či ich pevnú pôdu pod nohami a čo bolo „kotvou“ pri obnove duševnej pohody.

Podobné články

Pridať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here

Najnovšie články

Túžili ste byť detektívom? Splňte si sen!

Patríte k ľuďom, pre ktorých sú kriminálne zápletky neodolateľné? Môžete ich spoznať z iného pohľadu. Chce to len nabrať odvahu a študovať.

Oskoruša – čím „vyčnieva z davu“ a prečo je vzácna

S kúpou pozemku na okraji mesta, rozhľahlejšej záhrady či vidieckej chalupy s tienistým dvorom získame občas aj kus vzácnej prírody. Dokázali by ste ju rozpoznať?

Keď skrátené dni prinesú aj smútok či depresiu

Je to paradox, no depresia na nás padá najmä v období, keď je príroda plná úchvatných pohľadov a romantických scenérií.

Páni, prečo by ste svojho urológa mali vídať pravidelne?

Navštevujte ho raz ročne – aj v tom prípade, ak môžete kedykoľvek s hrdosťou vyhlásiť, že nemáte nijaký problém. S močením ani so sexom. 

Obľúbené články

Staňte sa ľadovým medveďom

Parádna imunita, nižšia citlivosť voči chladu, lepšia kondícia a k tomu pevná vôľa. Chcete to aj vy? Tak vyskúšajte otužovanie.

Dobré jedlo v zrelšom veku

Ako byť dlhodobo fit? Odpoveďou je aj jedálniček plný zdravia a chutí, zo všetkého dobrého, čo je naporúdzi.

Patrí sex k vyššiemu veku? Samozrejme!

Ste presvedčení, že sex je privilégiom mladosti? Omyl. V zrelom veku sa možno nemilujeme tak často a vášnivo, ale môže nás to rovnako vzrušovať a napĺňať.

Potraviny, ktoré vyššiemu veku nesvedčia. Čím ich nahradiť?

V zdravom tele zdravý duch. U ľudí vo vyššom veku to platí dvojnásobne. Starnutie je prirodzený proces.

Značky

Facebook