Skialpinizmus, to nie sú len krásne zážitky zo zimných túr

Práve na Slovensku máme hory so skvelými podmienkami na pestovanie tejto náročnej aktivity. Tzv. lyžovanie na pásoch dáva zdravo zabrať telu, zatiaľ čo hlavu a srdce vykrmuje pohľadmi na nezvyklú krásu a liečivým tichom hôr. Značené trasy nájdete vo Vysokých, Nízkych aj Západných Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre.

Skialpinizmus je šport náročný nielen po fyzickej, ale i psychickej stránke. Vyžaduje si skúsenosti, nasadenie a prekonávanie seba samého. Napriek tomu ho milujú a pestujú ľudia z hôr i nížin, mladší i starší, dámy i páni. Vedeli ste, že jeho história siaha až do konca 19. storočia? V tom čase pomáhal zrýchliť a prepojiť svet. Zatiaľ čo dnes mnohým pomáha skôr vypnúť a spomaliť.

História alebo čo ste možno nevedeli

Počiatky skialpinizmu sa oficiálne spájajú najmä s prácou a zaobstarávaním základných životných potrieb ľudí žijúcich v alpských krajinách. No aj v ďalších častiach sveta sa v rovnakom čase ako dopravný prostriedok na prekonávanie hlbokého horského snehu začínali objavovať rôzne typy „lyží“. Až koniec 19. a začiatok 20. storočia priniesol prelom – ľudia si začínali uvedomovať, že lyže sa dajú krásne využívať na oddych a spoznávanie zimnej prírody.

„Skialpinizmus napriek svojej náročnosti milujú ľudia z hôr i nížin, mladší, starší, dámy i páni.“

V tomto období sa už začalo lyžovať i po oboch stranách Tatier. V historických dokumentoch je v roku 1902 zaznamenaný prechod Petra Harvaša zo Štrbského plesa na Ostrvu, Sedielko a Krátku. A o tri roky neskôr výstup nórskeho lyžiara na Slavkovský štít. Postupom času sa horské lyžovanie rozvíjalo, rozširovalo. Technika pohybu aj samotná skialpinistická výstroj sa výrazne zdokonaľovala.

Vedeli ste, že?

Súčasťou skialpinistickej výstroje sú skialpinistické lyžiarky, lyže, palice, prilba, skialpinistické viazanie a stúpacie pásy. Práve podľa nich sa v mladšej generácii ujal a široko rozšíril pojem: lyžovanie na pásoch. Náročnejší terén si vyžaduje aj horolezecký výstroj, lavínový set a horolezecké mačky.

Zaujímavosťou je, že 50., 60. a sčasti aj 70. roky minulého storočia boli v našich horách venované predovšetkým výstavbe vlekov a zjazdoviek, takže záujem o pravé horské lyžovanie v tomto období klesol. Našlo sa ale pár nadšencov, ktorí sa tomuto športu, už skutočne pod názvom skialpinizmus, venovali stále intenzívnejšie. Napríklad Alexander Luczy, ktorý zjazdil množstvo tatranských vrcholov a sediel, či horský vodca Pavol Rajtár, ktorý sa ním začal zaoberať v 70. rokoch.

Vedeli ste, že?

Veľkým propagátorom lyžovania na pásoch je na Slovensku Stanislav Melek, ktorý u nás organizoval aj prvé preteky v skialpinizme. Stalo sa tak v marci roku 1977. Stano Melek ako inštruktor horolezectva a skialpinizmu organizoval preteky, realizoval horolezecké výstupy aj skialpinistické prechody nielen v našich krásnych Tatrách, ale aj inde vo svete (Alpy, Kaukaz, Nepál).

Príroda – hodnota pridaná k športu

Stanislav Melek v knihe Skialpinizmus – Horské lyžovanie tvrdí, že človek je pri tomto športe veľmi tesne spojený s prírodou a doslova „odsúdený na jej spoznávanie“. A čím viac ju pozná, tým väčšia je jeho túžba znovu sa do nej v zime vracať.

Skialpinizmus je šport, ktorý je od základov prepojený s divokosťou prírody, avšak bez potreby jej skrotenia a podriadenia. Patrí k nemu hlboký rešpekt. Aj dlhoročný záchranár, člen správy
TANAP-u, pedagóg, architekt, ochranca prírody a horolezec Martin Marenčák v knihe S. Meleka vraví, že: „Za skialpinistu sa môže považovať iba ten, kto obdivuje neporušenú horskú prírodu, a pobyt v nej tvorí neodmysliteľnú súčasť jeho života.“ (Stanislav Melek: Skialpinizmus – Horské lyžovanie)  

„Šport od základov prepojený s divokosťou prírody, avšak bez potreby jej krotenia a podriadenia – to je skialpinizmus.“

Ale pozor: terén skialpinistickej túry je často veľmi náročný. Práve preto je tzv. lyžovanie na stúpacích pásoch vhodné obzvlášť pre dospelých a fyzicky zdatných ľudí, ktorí dobre a reálne poznajú a pravdivo si priznávajú svoje limity. Áno, patrí medzi náročné športy, ale prináša so sebou obrovské zdravotné benefity. Nielenže je to fantastické kardio cvičenie (teda tréning na chudnutie a zvyšovanie vytrvalosti v jednom), ale zároveň aj mimoriadne účinný typ modernej psychohygieny. Človek sa pri ňom zrelaxuje, vyčistí si hlavu, otvorí myseľ novým nápadom a výzvam. Ľudia, ktorí mu podľahli, ho nazývajú balzamom na dušu i telo.  

Tri tipy, ako na skialp:

1. Ak patríte medzi zbehlých lyžiarov, no nebaví vás masové lyžovanie s vlekmi a lanovkami, môžete si zájsť na zjazdovku večer po zotmení – keď sú vleky zastavené a svahy takmer prázdne. Okrem skialpinistickej výbavy si zoberte aj čelovku. Poctivé večerné lyžovanie, pri ktorom zjazdíte vždy len takú trasu, akú si predtým vyšliapete, vám prečistí hlavu a zdravo rozbúcha srdce. Vopred si preverte, ktoré lyžiarske strediská ho dovoľujú.  

2. Ak patríte medzi odvážnejších a zdatnejších lyžiarov, môžete vyskúšať lyžovanie na pásoch spolu s lyžiarskym inštruktorom v úlohe sprievodcu. Za takýto zážitok si treba priplatiť, ale skúsenosť podľa mnohých stojí za to. Aj v tomto prípade si treba nájsť vhodnú lyžiarsku školu. Inštruktori hovoria, že o takýto skialp majú záujem najmä ľudia, ktorí túžia spoznať nové, bezpečné, ale zároveň menej známe trasy vo voľnej prírode a, samozrejme, vyhnúť sa davom. Takisto si preverte, ktoré lyžiarske školy sú na túto službu pripravené a majú ju v ponuke. Nezabudnite však podriadiť svoje plány počasiu, reálnej fyzickej kondícii a vždy si overte informácie o stupni lavínového nebezpečenstva na miestach, ktoré plánujete prejsť.   

3. Ak si však chcete vychutnať hory a skialp absolútne so všetkým, čo k tomu patrí, odporúčame skialpinistický výlet s horským vodcom. Ide síce o najdrahšiu možnosť, ale sprevádzať vás bude skutočný odborník. A vďaka tomu zažijete hory ako nikdy predtým.  

Náš tip:

Ak sa rozhodnete venovať lyžovaniu na stúpacích pásoch – skialpinizmu, urobte si, hlavne kvôli vlastnej bezpečnosti, lavínový výcvik. Riziko spustenia lavín je vo voľnej prírode vždy vyššie než pri bežnom lyžovaní na zjazdovkách. Práve preto tieto kurzy horskí záchranári tak veľmi odporúčajú. Navyše, absolvovať lavínový výcvik nemusí byť na škodu: získate nové poznatky a skúsenosti, ktoré môžu zachrániť život. Váš, alebo niekoho iného.

A čo vy, milí Silveráci? Počuli ste o skialpinizme, alebo ste ho už aj vyskúšali? Obľubujete zimné športy, alebo chodíte do hôr radšej počas teplých mesiacov? Podeľte sa s nami o zážitky z turistiky v komentároch.