Psychosomatika – keď choroby súvisia skôr s dušou

Mnohých symptómov sa zbavujeme liekom, operáciou, cvičením alebo zmenou stravovania (diéty), a tak sa bez hlbšieho nazerania väčšinou zaobídeme. Na psychosociálne okolnosti by sme sa však mali pýtať pri každej chorobe.

Každý dospelý človek istotne aspoň raz v živote zaznamenal určité zdravotné symptómy, prípadne navštívil lekára. Avšak, nie každý pacient a ani jeho lekár sa okrem opisu miesta a intenzity bolesti zaoberal pôvodom a príčinou vzniku jednotlivých bolestivých príznakov a chorôb.

„Človek, ktorý sa riadi hlasom svojho svedomia a svojich túžob, je zdravým vo vlastnom naozajstnom ľudskom zmysle.“ (Johann Christian August Heinroth)

Psychosomatická medicína sa zaoberá otázkou, ako náš duševný stav pôsobí a prejavuje sa v oblasti rôznych somatických ochorení. Mohli by sme ju definovať ako samostatný vedný odbor, ktorý hľadá integrujúce prvky a vzťahy medzi psychosociálnymi a biologickými vplyvmi na človeka v zdraví aj v chorobe. V jej záujme je teda viac než len choroba, z čoho vyplýva, že pri vzniku ochorenia majú významný vplyv psychosociálne faktory, ktoré majú viac individuálny charakter ako všeobecný.

Keď orchester v nás neladí

Podľa MUDr. Alexandry Frolkovičovej túto problematiku najnázornejšie priblížil rektor Pražskej vysokej školy psychosociálnych štúdií a autor viacerých publikácií o psychosomatike, Doc. PhDr. Jiří Růžička, PhD. ,,Psychosomatický problém popisuje ako rozladený orchester: inštrumenty môžeme pripodobniť k telesným orgánom, hudobníkov k dôležitým mozgovým centrám a dirigenta k šedej kôre mozgu. Potiaľ by sa zdalo, že to všetko je uchopiteľné a máme na to akýsi vypočítateľný vplyv. Ale kto je potom skladateľ melódie? Je to iba ten, kto pozná noty a je vzdelaný v hudbe? Nie. Je to aj ten, kto je otvorený hlasom sveta. Je schopný im načúvať, vydať sa im, a to, čo zakúsi, pretvorí do hudobného textu, ktorému vdýchne osobitného ducha. Poznáme to a všetci zakúšame pri počúvaní melódie. Môže nás rozľútostniť alebo nadchnúť. Aj toto nehmatateľné a neopísateľné k nášmu bytiu patrí. A vieme to viac žiť ako „riešiť“. Preto bude psychosomatika a psychosomatický problém vždy trochu viac tajomstvom ako logickou hádankou,“ parafrázuje MUDr. Alexandra Frolkovičová, pôvodne všeobecná lekárka a dietologička, ktorá sa posledné roky venuje aj psychoterapii a sústreďuje sa na psychosomatické ochorenia. Absolvovala psychoterapeutický výcvik v daseinsanalýze, prednáša na Pražskej psychoterapeutickej fakulte a je cvičným terapeutom pre frekventantov daseinsanalytického výcviku na Pražskej vysokej škole psychosociálnych štúdií.

„Psychosomatický problém je možné opísať aj ako rozladený orchester.“

Vedeli ste, že…?
Pojem psychosomatika má svoj pôvod v starovekej gréčtine. Je zložený z dvoch slov: psyché – duša a soma – telo. Psychologické faktory somatických ochorení skúma aj psychosomatická medicína, ktorá potvrdila vzťah medzi telesným stavom a psychickými i emocionálnymi zložkami. Neskôr bola do tohto vzťahu pridaná aj sociálna zložka. Psychosomatická medicína je celostná medicína a zaoberá sa otázkou, akým spôsobom ovplyvňuje naša duša príčinu vzniku a priebehu ochorenia. Pojem „psychosomatika“ prvýkrát použil nemecký psychiater Johann Christian August Heinroth (1773 – 1843) v roku 1818 vo svojej knihe Učebnica porúch duševného života. Základnými princípmi osoby sú podľa neho jej individualita a jednota. Telo a duša sú absolútnou jednotkou.

Na koncepcii, že sme tým, čo si myslíme, nie je nič nové. Ale iba vtedy, keď sa v našom tele vyvinie choroba, máme tendenciu to vnímať. K narušeniu rovnováhy dochádza až v okamihu, kedy problém pretrváva – dlhodobý stres, záťaž, preťaženie, depresie, úzkosti, emocionálne vypätie a pod. A práve vtedy sa telo a duša hlásia o slovo, prípadne sa snažia upútať našu pozornosť cez prejavy tej druhej polovice – duša cez telo a naopak. ,,V medicíne používaný výraz ,,psychogénne vyvolané ochorenie“ robí dojem kauzality: problém na úrovni psyché vyvolá chorobu tela. Naše telo a duša ale nie sú oddelené entity, naopak, na tele je všetko oduševnené. Psychosomatické poradenstvo je iba úvodom do liečby psychosomatického problému. Povedala by som, že je to prístup „k rozladenému orchestru“ na úrovni starostlivosti o inštrumenty,“ vysvetľuje MUDr. Frolkovičová.

„Každá ľudská bytosť je autorom svojho vlastného zdravia alebo choroby.“ (Buddha)

Celostné nazeranie na človeka

Podľa štatistík má asi 50 % populácie počas svojho života skúsenosť s psychosomatickou chorobou, hoci väčšina si to ani neuvedomuje. A asi 20 % populácie by malo svoje zdravotné problémy riešiť aj s terapeutom alebo psychológom, pretože v ich prípade „psyché“ zhoršuje priebeh ochorenia, alebo samotný problém v „psyché“ je príčinou symptómov. Návrat k celostnému pohľadu na človeka sa teda zdá byť nevyhnutným. ,,V praxi to vyzerá tak, že si s pacientom prejdeme problematiku medicínsky: či absolvoval podstatné vyšetrenia a aké druhy jednoduchej pomoci by mohol využiť. Sem patrí nácvik dychových či relaxačných techník, rehabilitačné postupy, masáže, úprava životného štýlu vrátane stravovania atď. Ak sa však chcem dostať „k skladateľovi“, tam je cestou psychoterapia. Na to už sa nie každý cíti, chce to čas, trpezlivosť aj odvahu. V rámci psychoterapie vieme odborne vedeným rozhovorom klientovi pomáhať hľadať jeho skryté možnosti, ktoré mu pomôžu otvárať svet, čo pomôže k „znovunaladeniu orchestra“, a teda k ozdraveniu celého bytia človeka,“ približuje priebeh terapeutického sedenia MUDr. Frolkovičová.

„Prvotnou príčinou takmer každého ochorenia je stres a nespracovaný emocionálny konflikt.“

Prvotnou príčinou takmer každého ochorenia je stres a nespracovaný emocionálny konflikt. Emócie sa dajú charakterizovať ako psychicky a sociálne podmienené procesy, zahŕňajúce subjektívne zážitky prijatia a odporu, sprevádzané fyziologickými zmenami (napríklad zrýchleným tepom), motorickými prejavmi (napríklad mimikou), zmenami pozornosti a zamerania. ,,Západná medicína pracuje s teóriou prepojenia imunitného, endokrinného a nervového systému, ktorého súčasťou je okrem iného aj črevný mikrobióm. To znamená, že ak sme niekoľko mesiacov v situácii, že požiadavky na nás prevyšujú naše možnosti, prežívame frustráciu, zažívame stres, máme v krvi zvýšenú hladinu stresových hormónov, mení sa aj náš mikrobióm. To všetko má vplyv na imunitný systém a môže zvýšiť riziko rôznych druhov ochorení, či už autoimunitných, rakovinových, imunitnej nedostatočnosti v zmysle opakovaných infekcií a pod. Nie je však jednoznačné, kedy, u koho a čo z toho sa stane – a či vôbec,“ vysvetľuje MUDr. Frolkovičová.

Zmena myslenia a vzorcov správania

Psychoterapia môže pomôcť pri riešení rôznych zdravotných problémov. V psychoterapii existuje niekoľko prístupov, ako napríklad kognitívno-behaviorálna, interpersonálna, psychosociálna, poradenská a ďalšie druhy terapií. Jej podstatou je dialóg a priaznivé prostredie, ktoré vám umožní otvorene hovoriť s niekým, kto je objektívny, neutrálny a neodsudzuje. Vy a váš terapeut budete spoločne pracovať na pomenovaní problémov a na zmene myslenia a vzorcov správania, ktoré vám bránia v tom, aby ste sa cítili lepšie.

„Sme tým, čo si myslíme.“

Na konci tohto snaženia nielenže vyriešite daný problém, ale zároveň sa naučíte nové zručnosti, takže sa môžete lepšie vyrovnať s akoukoľvek výzvou, ktorú prinesie budúcnosť. Hoci u väčšiny ľudí, ktorí podstúpia psychoterapiu, dôjde k zlepšeniu, nejde o nič magické. Nie je to žiadna procedúra, ktorú vykonáva terapeut na pacientovi, skôr je to proces medzi terapeutom a pacientom, v ktorom títo dvaja spolupracujú. ,,Predpokladom „vyliečenia“ je kvalifikovaný autentický terapeut, účastný klient/pacient a priaznivé okolnosti.“

Na doplnenie príkladu psychosomatickej príčiny chorôb z praxe MUDr. Frolkovičová uvádza: ,,Opakovane som sa stretla so situáciou, že pacient s potravinovou intoleranciou pociťoval rôzne ťažkosti po konzumácii určitých potravín v ťažkom období svojho života, a po tom, ako sa jeho životné možnosti rozšírili a vzťahy po psychoterapii stali slobodnejšie, ťažkosti vymizli.“

Solídnych zdravotníckych pracovísk špecializovaných na psychosomatiku je na Slovensku a podobne aj v Čechách zatiaľ zúfalo málo. Na lekárskych fakultách – na rozdiel od nemeckých – nie sú katedry psychosomatiky. Avšak atestáciou v ČR už prešlo asi 30 lekárov a sú to prví oficiálne uznaní lekári s touto erudíciou. Ak sa chce pacient dostať k psychosomatickému lekárovi, musí si ho, bohužiaľ, nájsť sám. Je však na mieste opatrnosť, aby ste sa nestali obeťou obchodu so zdravím. Ak sa nedostanete k odborníkovi na psychosomatiku, pomôcť môže aj dobrý psychoterapeut.

Milí Silveráci, ak vás téma zaujala a rozhodnete sa ísť cestou psychosomatického poradenstva, dávajte si pozor, aby ste nenatrafili na pseudoodborníkov alebo priamo šarlatánov, ktorí sa skrývajú za dobre znejúci pojem „psychosomatika“ a ktorí používajú rôzne vedecky nepodložené a nepotvrdené, niekedy až ezoterické prístupy a postupy.

ANKETA: Chceli by ste žiť dlhšie?

Podobné články

Pridať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here