Predaj z dvora je plný dobrôt a kontaktov

Nápad predať košík jabĺk susedovi znie možno banálne, ale nikdy neviete, čo dobré prinesie. Možno podporíte vzťahy so susedmi, ktoré z klasickej anonymity prerastú do priateľstva. Alebo spoznáte mladú rodinu, ktorá vám za pár slivkových kompótov rada pomôže pokosiť sad. Pre koho je tzv. predaj z dvora či iný predaj nadbytkov zaujímavý?

Ríbezle, jahody, paradajky, cukety, jablká, fazuľa… I odborníci sa zhodujú, že leto záhradám doprialo až výnimočne štedrú nádielku. Ak ste všetko starostlivo obrali a spracovali, komora vám asi praská vo švíkoch. A možno si tiež kladiete otázku, či to pár ľudí – napriek apetítu rastúcich vnúčeniec – do ďalšej sezóny dokáže zjesť. Odvážili by ste sa ponúknuť časť vlastnoručne dopestovaných nadbytkov na predaj? Ako na to?  

Na začiatok „kolečko“ – po úradoch

Napriek obrovskej anonymite, v ktorej obvykle žijeme, čoraz viac ľudí túži vytvárať si bezpečné prostredie pre pokojný život aj ďalej než len za dverami svojho bytu či rodinného domu. A mnohí sa zhodujú, že práve spoločný, jednoznačne pozitívny a aj okoliu prospešný a zdravý cieľ, resp. aktivity tohto druhu sú výbornou cestou. A predaj z dvora chce tejto veci poslúžiť.  

„Ujasnite si, čo, kde a približne v akom množstve chcete predávať.“ 

Ak po ňom pokukujete ako potenciálny predajca, asi vám ako prvé napadnú tie ťažšie veci: Je to vôbec legálne? Čo daň z príjmu a čo hygiena? Tieto otázky sú na mieste, ale ešte skôr si treba ujasniť to krajšie a jednoduchšie: Čo chcem predávať? Približne v akom množstve a asi akému širokému okruhu ľudí? Ak to už viete, zájdite na obecný úrad a na regionálnu veterinárnu a potravinársku správu, ako aj na regionálny úrad verejného zdravotníctva, tzv. hygienu, a spýtajte sa, čo presne od vás na registráciu drobného predajcu nadbytočnej úrody potrebujú. Nebojte sa, nebude to registračná pokladňa a už vôbec nie účtovníctvo. S veľkou pravdepodobnosťou nebudete podávať ani ďalšie daňové priznanie.

Skúsili a neľutujú

„Na internete som nachádzala dosť rozporuplné informácie – raz, že stačí ísť na obecný úrad, potom zasa, že na regionálnu veterinárnu správu. V mojom prípade sa na mňa na obecnom úrade naozaj pozerali ako na zjavenie – vôbec netušili, čo od nich chcem. Ale na veterinárnej správe mi so všetkým pomohli,“ spomína na svoje začiatky s predajom orechov a marhúľ Maruška z obce neďaleko Nitry. Maruška žije celý život v tej istej dedinke. Starostlivosť o sad bol pre ňu hlavne relax. No odkedy už nechodí do práce a úrodu nedelí medzi deti, ktoré odišli žiť do zahraničia, drobný predaj a rozvoz do okolia dáva jej koníčku úplne nový rozmer. 

Pri svojich aktivitách sa zoznámila s Janou, ktorá chcela predávať vajíčka a čerstvé kozie mlieko. Aj ona sa zasekla na úrade v obci. V jej prípade si úradníci dokonca mysleli, že potrebuje priniesť doklady o kolaudácii prevádzky potvrdené hygienou. Obe dámy preto všetkým, čo túžia predávať zdravé dobroty, ktoré dopestovali, odporúčajú, aby sa nezľakli. A pre istotu obehli naozaj všetky tri inštitúcie, pod ktoré podľa bydliska spadajú. „Chce to námahu, ale nezaberie to viac ako pol dňa. A stojí to za to. Každú zimu sa teším, že na jar znova začnem predávať a častejšie sa rozprávať s ľuďmi. Po piatich rokoch poznám všetky deti v okolí. S ľuďmi, s ktorými sme sa predtým ledva pozdravili, máme vždy nové témy na rozhovory. A hlavne: obec, do ktorej sme sa vlastne tiež len prisťahovali, sa mi konečne stala domovom,“ teší sa Jana.  

„Každú zimu sa teším, že na jar znova začnem predávať a rozprávať sa s ľuďmi, s ktorými sme sa predtým ledva zdravili.“ 

Ak ste na opačnej strane, a teda nechcete nič predávať, skúste si sezónne potraviny priamo od drobného výrobcu v blízkom okolí občas kúpiť. S veľkou pravdepodobnosťou objavíte skvelých ľudí.

Predaj z dvora – dá sa to aj bez dvora?

Predaj z dvora reguluje nariadenie vlády a definuje ho ako činnosť prvovýrobcu, ktorý svoje výrobky a pestovateľské či chovateľské prebytky ponúka v malých množstvách konečným spotrebiteľom. Funguje pod vlastným menom a na vlastný účet, teda nie ako podnikateľ. Predávať môže (po dohode s obcou) na trhoviskách alebo priamo z domu.

Kupujúcich láka najmä fakt, že vedia, od koho potraviny nakupujú, že sú miestne, čerstvé, vypestované s láskou, kvalitné… 

Znie to jednoducho, no predávať nemožno úplne čokoľvek. V nijakom prípade nesmiete ako „výrobky z dvora“ predávať tovar – čiže produkty, ktoré ste niekde inde zakúpili. Dôležité je tiež dodržať požiadavku tzv. malého množstva. 

Čo napríklad možno predávať?

• Suché strukoviny do 500 kg 
• Olejniny (semená maku, slnečníc, tekvíc) do 500 kg 
• Zemiaky do 2000 kg 
• Koreňovú zeleninu do 500 kg 
• Cibuľu a cesnak do 200 kg 
• Listovú zeleninu do 150 kg 
• Jadrové ovocie do 2000 kg 
• Kôstkové ovocie do 1000 kg 
• Bobuľové ovocie vrátane hrozna do 250 kg 
• Škrupinové ovocie nelúpané do 700 kg 
• Džemy, lekvár, kompóty do 1250 kg (váha surového ovocia) 
• Nakladanú alebo sterilizovanú zeleninu do 1250 kg (váha surovej zeleniny) 
• Sušené huby do 50 kg 
• Kvasenú kapustu do 500 kg (váha surovej kapusty) 
• Sušené bylinky do 50 kg 
• Sirupy, ovocné a zeleninové šťavy do 1250 kg (váha ovocia a zeleniny) 

Aby dediny a mestá zasa žili

Prvotnou myšlienkou predaja z dvora bolo pomôcť znova oživiť drobné, alebo tzv. hobby farmárčenie na Slovensku a povzbudiť ľudí, aby zdedené či kúpené pozemky a záhrady nenechávali zarastať burinou a škodlivými náletovými drevinami. A, samozrejme, aby sa do obcí i okrajov miest vrátil niekdajší komunitný a vlastne i spoločenský život. Nie vždy to ide hladko. No celá ľudská história potvrdzuje, že komunity sa rozvíjali vždy tam, kde prekvital obchod.  

Bonusom súčasnosti sú sociálne siete. Ak chcete plody svojej záhrady či drobnochovu predávať, pridajte sa do niektorej skupiny pestovateľov, chovateľov, malých záujmových či farmárskych združení. Nájdete tam množstvo rád i podnetov, ako začať. A nájdete tam možno i odberateľov a priateľov.

„Nebojte sa spoznávať nových ľudí možno aj netradičným spôsobom.“  

„Aj taká maličkosť, ako napísanie vtipného či originálneho inzerátu alebo pravidelná elektronická komunikácia s potenciálnymi odberateľmi vám pomôžu držať sa „sociálne fit“. A nezapadnúť do stereotypov, ktoré najmä nám, trošičku starším, vedia kradnúť radosť zo života,“ zhodujú sa obe sezónne hobby farmárky Maruška i Jana a dodávajú, že je to skúsenosť všetkých ich rovnako „postihnutých“ známych.

Ak sa rozhodnete rozšíriť okruh svojich známych tak, že im ponúknete kúsok z toho, čo ste vypestovali alebo jednoducho kúsok toho, čo dokážete, môžete to spraviť napríklad aj formou susedskej výpomoci, alebo „výmenného obchodu“. Dnes už takto funguje mnoho komunít – ľudia si vzájomne pomáhajú, socializujú, vytvárajú si svoje bezpečné prostredie pre pokojný život.  

Zapamätajte si:

• Ak chcete predávať svoje výrobky tzv. z dvora, zaregistrujte sa najskôr na Regionálnej veterinárnej o potravinovej správe.  
• Nie je to podnikanie, skôr zaujímavý typ vzájomnej komunitnej výpomoci, ktorý musí spĺňať požiadavky stanovené nariadením vlády SR č. 360/2011. 
• Príjem do 500 eur zdaňovať nemusíte. V prípade, ak vaše celkové príjmy popri dôchodku prevýšia stanovenú sumu (cca 1900 eur, každoročne sa mení), treba ich zdaniť.   
• Predávať produkty živočíšneho pôvodu môže byť náročnejšie než rastlinného. Nie je jedno, či chcete predávať čerstvé domáce mlieko (dá sa to formou predaja z dvora) alebo syr či jogurt (tu už treba mať zriadenú prevádzku). Dôležité je dodržať pokyny hygieny.  
• Veďte si jednoduchú evidenciu predaných produktov a jednoduché príjmové doklady. 

Zaujímavá, ale ťažká téma, však? Patríte tiež medzi ľudí, ktorí by radi čo-to zo svojej úrody predali, ale odrádza vás chodenie po úradoch a celoživotné skúsenosti s vybavovačkami? Alebo ste sa po tejto ceste už aj vybrali? Zvyknete sa podeliť s nádielkou jesenných jabĺk so susedmi? Získali ste nových priateľov a známych kedysi bežným, ale dnes už vlastne netradičným spôsobom? Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti.