Život po päťdesiatke môže pracovať vo váš prospech. Napokon, povyšovať obľúbené činnosti na inú úroveň a zamilovať si učenie nových vecí nie je otázkou veku, aj keď by mohol niekto namietať. Príkladom je Katarína Pázmányová, milovníčka farieb života, cestovania fotografovania a autorka inšpiratívneho instagramového profilu „life_after_fifty“. Práve v ňom sa zrkadlí jej znovuobjavený novinársky talent a láska k fotografovaniu. Rovnako ako v príručke o bezpečnom používaní internetu, ktorej je autorkou.
„Ak vám niekto povie, že vek je len číslo, tak je to dosť povrchné konštatovanie. Lebo vek podľa mňa zásadným spôsobom ovplyvňuje to, ako sa v danom momente správame a ako k nám pristupuje okolie. Vek nás definuje v danom čase. Či už máme tridsať alebo šesťdesiat, v tom určitom okamihu je to nemenná veličina. Čo však ovplyvniť vieme, je náš prístup k sebe samému.“
„Život po päťdesiatke môže pracovať v prospech vášho šťastia.“
Obdobie pred dôchodkom prináša aj obmedzenia, ktoré sa nie vždy dajú ovplyvniť – finančné, sociálne či zdravotné limity a podobne. Má ale i pozitívnu stránku – je ňou akási nová sloboda. Sloboda, ktorá obdarúva väčším množstvom času. Otázkou je, ako ho využiť. Hoci zamestnanie je ešte stále veľmi dôležité, výchova detí už zvyčajne nebýva hlavnou prioritou všedného dňa. Bude jednoduché dať pani Kataríne za pravdu, že chvíle strávené s vnúčatami sa už prežívajú inak, akosi bezstarostnejšie a radostnejšie než kedysi s vlastnými deťmi. Z každého dňa si dokážete ukradnúť viac hodín na záhradku, cestovanie, záľuby. Je to ideálna šanca na spoznávanie nových vecí, vzdelávanie sa prostredníctvom rôznych kurzov či univerzít tretieho veku.
„Celý život tvrdím, že život sám osebe nie je spravodlivý. Každý sa narodí do iných pomerov, dostane karty, s ktorými by mal zahrať poctivú hru. Niekto má šťastie na žolíky a esá, inému boli rozdané nižšie karty. Kúzlo je v tom, ako hráme. Niekedy sa nám darí zvládať bezútešné problémy, vieme, ako sa nevzdávať, inokedy zase nie. Bez ohľadu na mladú, strednú alebo staršiu generáciu – nedefinujú nás okolnosti, do ktorých sme sa dostali, ale to, ako sme sa k nim postavili.“
Katarína za seba dodáva, že mala šťastie. Narodila sa do milujúcej rodiny, v ktorej sa kládol dôraz na vzdelanie. V Rusku študovala vysnívanú žurnalistiku, no paradoxne práve tam sa zaľúbila do svojho budúceho manžela Petra – kvôli ktorému žurnalistika ustúpila do úzadia. „Niekedy nám život pripraví iné cesty ako tie, o ktorých sme snívali“, priznáva s odstupom.
„Zrazu si zo dňa dokážete ukradnúť viac hodín na záhradku, cestovanie, záľuby.“
Tvorivá novinárska práca sa Kataríne kvôli životným okolnostiam stala skôr koníčkom. Plnohodnotné pracovné roky venovala manželovi a pomáhala mu vo firme. S tým sa spájalo aj cestovanie. Veľa cestovania. Keď sa konečne otvorili hranice, využívali ponúkané príležitosti. Túžba po poznávaní ju neprechádzala ani na obchodných cestách. Okrem iného bola odrazovým mostíkom k fotografovaniu.
„V tej dobe sme mali niekoľkonásobne vyššiu možnosť zažiť kultúrny šok ako v súčasnosti. Dnes nájdete na internete zaujímavé fotografie z rôznych kútov sveta. Dočítate sa o zvykoch a tradíciách jednotlivých národností, pomocou satelitov zavítate do vybranej destinácie na monitore počítača, podelíte sa o svoje zážitky cez mobilný telefón. Vtedy to bolo nepredstaviteľné. Keďže som cestovala aj po ťažko dostupných krajinách, to, čo som videla, som chcela aj zachytiť. Tak začala vznikať moja láska k fotografovaniu, ktorú prenášam aj do online prostredia.“
Iniciátorom tohto prepojenia boli najmä jej deti. Z troch dcér, ktorým spolu s manželom od detstva vštepovali najdôležitejšie hodnoty, sa stali silné, samostatné a krásne ženy, ktoré ako mama veľmi obdivuje. A práve ony ju zoznámili s Instagramom. Respektíve s veľkým množstvom inšpirácií z celého sveta na jednom mieste, ku ktorým sa človek dostane v podstate ihneď. Zaujalo ju to natoľko, že jedným z inšpiratívnych ľudí sa stala ona sama. Napokon, chuť dozvedieť sa niečo nové v nej bola a stále je pevne zakotvená, bez ohľadu na vek. Pri stúpajúcom počte sledovateľov na sociálnej sieti to však nezostalo. Čo sa ešte stalo? Dá sa povedať, že všetko!
„Túžba po poznávaní ju sprevádzala vždy.“
„Keď mi organizátori Festivalu Atmosféra minulé leto prostredníctvom mojej strednej dcéry navrhli, aby som urobila prednášku o Instagrame, zaváhala som len na chvíľu.“ Je to hudobný festival v Hontianskych Nemciach, ktorý má medzi sloganmi napríklad aj motto: Zoberte so sebou aj svoju babku. „Ak som sa chcela zodpovedne pripraviť, opäť som sa musela pustiť do štúdia. Hľadala a zisťovala som si množstvo informácií, o ktoré sa zvyčajne užívatelia Instagramu hneď od začiatku nezaujímajú. A to bol popud a zároveň základ na napísanie príručky – To, čo mi deti o Instagrame nepovedali.“ Spísala v nej rady a tipy na bezpečný pohyb vo vodách virtuálneho sveta a verí, že sa dočká jej vydania.
Katarína v tomto smere upozorňuje, že sociálni predátori nečíhajú len na mladistvých. Faktom je, že ľudia po päťdesiatke sú taktiež ľahkou korisťou. Keď hovorí o sieťových vlkoch, ktorých hlavnou úlohou je pomocou psychologických fínt šikovne a nenápadne vymámiť niečie osobné údaje či peniaze, vychádza, žiaľ, aj z vlastnej skúsenosti.
„Počas troch rokov, čo mám instagramový profil life_after_fifty, na mne scammeri (tí, čo vystupujú v online priestore pod falošnou indentitou) vyskúšali všetky známe finty – od správ, že som vyhrala lotto, alebo, že mi niekto odkázal dedičstvo, až po lichôtky a vyznania lásky.“ I preto hovorí, že odpovedať na pozdrav je slušnosť, no v online priestore by nemala byť odpoveď na správu cudzej osobe samozrejmosťou.
Z historky, kedy jej jeden zo sledovateľov (podotýka nevtieravých) písal, že prepravuje cenný tovar na lodi a že sa dostal do obkľúčenia pirátov, sa spolu s rodinou smejú dodnes. V čase, keď si od nej pýtal adresu, aby na ňu mohol odoslať cenné papiere a neskôr peniaze, ktoré zabezpečia ich doručenie, jej však do smiechu nebolo. Podobných príbehov má vraj niekoľko. Tak ako skutočný život, aj Instagram zahŕňa romantické lovestory, sklamania, priateľov, túžby, podvodníkov, motivácie. Chvalabohu v sínusoide, ktorú viete vo veľkej miere korigovať a ovplyvniť. Skrátka, život má svoju polaritu…
„Tak ako skutočný život, aj Instagram zahŕňa romantické lovestory, sklamania, priateľov, túžby, podvodníkov, motivácie.“
„Áno, sociálne siete vás dokážu obohatiť, ale prinášajú aj riziká. Preto je dôležité mať na pamäti, kto je komu sluhom. Skrátka, treba ich mať pod kontrolou. Ak budú mať pod kontrolou oni vás, nebude to len o zlom návyku.“ A tu Katarína doslova apeluje na ostražitosť: človek si ani neuvedomuje, kam až dokáže manipulácia s našou pozornosťou zájsť. Hovorí o tom aj dokument, ktorý videla na Netflixe – The Social Dilemma.
„Moja generácia zažila veľký skok z ničoho do sveta technológií. Keď ste boli v cudzine a chceli ste volať domov, najskôr ste vytočili spojenie so Slovenskom, potom nasledovalo číslo búdky a… no jednoducho, všetko bolo zdĺhavé a komplikované. Teraz? Svet sa zmenšil. Všetko dokážete urobiť za sekundu. Aj preto by mal byť
súčasťou výučby v školách predmet týkajúci sa sociálnych sietí. Najmä s prihliadnutím na ochranu pred nimi.“
„Sociálni predátori nečíhajú len na mladistvých.“
Keď si Katarína zakladala svoj instagramový účet, už v tom čase myslela na to, že nechce patriť iba k pasívnym užívateľom a followerom. Cieľ inšpirovať iných, ukázať ľuďom, že život po päťdesiatke oplýva krásou, si stanovila hneď. Jej prvotnou myšlienkou pri zrode „life_after_fifty“ bolo, že aj keď je človek starší, stále má čo povedať a ukázať. Dôvody, prečo sa snažiť, učiť a hľadať nové výzvy, predsa nemajú vekovú hranicu.
„Keď robíte niečo výhradne pre seba, môže vám chýbať práve tá odozva, ktorá vás ženie vpred, motivuje. Radosť z vecí je potom akási menšia. Preto je dôležité, aby mal človek sny v každom veku, aby sa vždy vedel nadchnúť – pre čokoľvek.“
O Kataríne to platí snáď aj dvojnásobne. Momentálne si obľúbila – paddleboarding. Ale aj na trvalejších koníčkoch je vraj stále čo zlepšovať. Minikurz, ktorý bude veľkým pomocníkom pri zachytávaní estetična prostredníctvom jej nového fotoaparátu, berie ako jeden zo svojich príjemných plánov do budúcnosti. Tými ďalšími sú napísanie knihy či navštívenie Tibetu a Islandu. Pripomína však, že podpora zo strany blízkych by nemala byť jediným hnacím motorom. Môže to znieť ako klišé, ale ak človek po niečom túži, má za tým ísť.
Cestovanie doteraz zostalo jej srdcovou záležitosťou. Poznanie, ktoré prináša, predstavuje jedinečnú, originálnu a individuálnu skúsenosť. Toto obohatenie sa dostaví aj vtedy, ak navštívite rovnakú krajinu či miesto znova a znova. Vystihujúce by mohlo byť slovné spojenie – treba očakávať neočakávané.
„Je dôležité, aby mal človek sny aj v tomto veku, aby sa aj teraz vedel nadchnúť – pre čokoľvek.“
Katarína Pázmányová by sa o krásne spomienky mohla deliť v mnohých riadkoch. No posolstvo, ktoré posúva ostatným najradšej zo všetkých, je jasné: „Človek by sa nemal báť zostarnúť. Je fajn, keď vám to napíšu sledovatelia vášho instagramového účtu. A je skvelé, keď na to prídete sami…“ Súhlasíte? Ako život v striebornom veku vnímate vy, milí Silveráci?
Po piatich rokoch štúdia na Univerzite v Leningrade, dnešnom Petrohrade, sa vrátila domov nielen s diplomom z fakulty žurnalistiky, ale aj s manželom Petrom, s ktorým už oslávili 38 rokov spoločného života. Novinárčine však dlho verná nezostala. Aj keď na roky v podnikových novinách, kde redakciu tvorilo päť skvelých mladých žien, spomína veľmi rada.
Zmeny po zamatovej revolúcii priniesli rozpad strojárskeho podniku a tým aj zánik novín. To už bola na materskej s druhou dcérkou a písanie tak zostalo iba koníčkom. Manžel pani Kataríny začal podnikať, veľa cestoval a času na rodinu bolo pomenej. Začala mu pomáhať vo firme a popritom sa stala matkou na plný úväzok – najmä, keď k dvom dcéram po čase pribudla tretia. Či niečo ľutuje? Nie. Ako sama hovorí: „Mám skvelú rodinu
a úžasné, múdre, dobré a samostatné tri dcéry, dnes už aj dve vnúčatá. Precestovali sme polku sveta, od Nového Zélandu až po Grand
Canyon. Mala som možnosť vidieť kultúrne a sociálne rozdiely, ktoré ešte stále rozdeľujú tento náš malý svet. Viem, že život nie je
spravodlivý. Že nedáva ľuďom rovnakým dielom. O to viacej som vďačná za všetko čo mám.“
Moje krédo? Nikdy nie je neskoro naučiť sa niečo nové.
