Je pravda, že krížovky pomáhajú cibriť myseľ a udržiavať ju v dobrej kondícii. Veľký význam v tomto smere však majú i časopisy a noviny. Pravdepodobne s nami budete súhlasiť, že neustále rozširovanie všeobecného prehľadu by malo byť povinnou výbavou človeka. Čítanie a zamýšľanie sa nad prečítaným je výborným spôsobom, ako ho získať. Aj Shopenhauer vedel, že v opačnom prípade platí: „Keď čítame, myslí za nás niekto iný.“
Je nepochybne príjemné, keď si pre seba ukradneme kúsok času a ponoríme sa do sveta písmen, ktorých zhluky netvoria iba reklamné slogany, statusy na sociálnych sieťach a správy, ktorých titulok hovorí o totálnej senzácii. Časopisy, ktoré rástli s nami – ktoré to sú?
Pre nežné pohlavie
Rady na výchovu detí, recepty, portréty úspešných žien, rozhovory s osobnosťami, životný štýl aj informácie o dianí vo svete – časopis Slovenka sa týmto témam začal postupne venovať ešte vo februári 1948, kedy vznikol a vychádzal ako mutácia československého magazínu Venkovská žena. Titulka prvého výtlačku, vtedy ešte „dvojtýždenníka“, patrila portrétu dievčatka z Detvy, odetého v tradičnom kroji.
O pár rokov neskôr nielenže ponúkala obsah na väčšom množstve strán a nadobudla týždennú periodicitu, ale ako prvý slovenský obrázkový časopis dosiahla náklad 200 000 výtlačkov. Jednoznačne patrila k našim najúspešnejším časopisom a obľúbenosť si udržala aj v 90. rokoch, hoci sa už objavilo množstvo nových printových médií. K jej popularite prispeli i aktivity, do ktorých zapájala a stále zapája svojich čitateľov. Veď aj dnes považujeme prestížnu anketu Slovenka roka v mnohom za výnimočnú.
„Slovenka jednoznačne patrila k našim najúspešnejším časopisom.“
Móda pre všetky ženy
Aenne Burda, kráľovná odievania a úspešná vydavateľka, bola zakladateľkou legendárneho dámskeho časopisu Burda. Ten sa stal priekopníkom vo svete módy, a to vďaka geniálnemu nápadu jeho autorky, ktorý spočíval v uverejňovaní strihov na oblečenie. Precízne modely boli zamerané na každodenné i príležitostné nosenie, avšak na rozdiel od konkurencie predstavovali finančne dostupné riešenie odievania pre každú šikovnú ženu. Slovenky si ho aj z tohto dôvodu zamilovali. V súčasnosti sa stále teší obľube, hoci v oveľa menšej miere. Každý výtlačok bol však natoľko inšpiratívny a nadčasový, že aj dnes predstavuje základ knižnice kreatívnych žien.
„Burda aj dnes predstavuje základ knižnice kreatívnych žien.“
Vedeli ste, že…?
Magazín Burda vznikol kvôli mileneckej afére manžela Aenny Burda. Ten svojej milenke financoval krachujúce módne nakladateľstvo a keď sa to dozvedela manželka, za verejné poníženie žiadala odškodné v podobe nakladateľstva vydávajúceho časopis Effi-Moden. Ctižiadostivá podnikateľka ho neskôr premenovala na Favorit a napokon Burda Moden. Samotný časopis sa stal medzinárodne uznávaným a jeho nemecká autorka je doteraz považovaná za ikonu vo svete elegantnej módy.
Z ruky spisovateľa
Uťaté ruky – básnická zbierka, ktorej verše boli v čase jej vzniku vnímané ako provokácia proti dobovým estetickým konvenciám. Jej autorom je Rudolf Fabry, duchovný otec surrealizmu na Slovensku, ale tiež šéfredaktor časopisu Život, ktorý sa v novinových stánkoch objavil v januári 1951. Už v prvom čísle avizoval, že bude prinášať „novosti z politického, hospodárskeho a kultúrneho života, zoznamovať ľudí s vedeckými výsledkami a problémami, pravidelne prinášať rubriku listov od čitateľov“.
Tematika vyzdvihujúca pracujúcich občanov a zlepšujúcu sa životnú úroveň vtedy nesmela chýbať. Priestor sa našiel tiež pre cestovateľskú rubriku (napr. do Kazachstanu), krátke poviedky či romány na pokračovanie. Iba obálka časopisu, minimum fotografií a titulkov sa však pýšila farebnosťou. V tejto podobe vychádzala periodická publikácia takmer trinásť rokov a napriek tomu sa stala jedným z najrozšírenejších časopisov svojho druhu. Aj dnes je škála záujemcov o jeho obsah vysoká.
„Škála záujemcov o časopis Život je aj dnes vysoká.“
Revolúcia v intimite?
Playboy je top samostatnou kategóriou v printových médiách. Vychýrený pánsky časopis s celosvetovou pôsobnosťou si, samozrejme, obľúbili aj čitatelia na Slovensku. Áno, čitatelia. Krása ženských kriviek a rafinovane obnažené fotografie dám totiž neboli jeho jediným príťažlivým obsahom. Priestor prenechával aj spisovateľom. 451 stupňov Fahrenheita a poviedky so Sherlockom Holmesom poskytli odrazový mostík zaujímavej tradícii s literárnym námetom.
S pribúdajúcimi rokmi sa kľúčovými stali najmä rozhovory s populárnymi osobnosťami. Cudnosť prevyšovali články o životnom štýle a nechýbali ani zaujímavosti zo sveta či pikantný humor. Magazín s logom zajačika sa aj v súčasnosti snaží čitateľom servírovať kvalitný obsah. Ťažko povedať, či mu snaha o serióznejší imidž skôr neuškodila. Jarné vydanie erotického tlačeného periodika je totiž v roku 2020 posledné. Svojich priaznivcov však bude naďalej tešiť v digitálnej podobe e-časopisu.
„Magazín s logom zajačika sa aj v súčasnosti snaží čitateľom servírovať kvalitný obsah.“
Vedeli ste, že…?
Titulka premiérového vydania časopisu z roku 1953 patrila Marilyn Monroe. Snímky jej nahého tela odštartovali úspešnú kariéru magazínu Playboy. Jeho majiteľ, Hugh Hefner, o nej spočiatku pochyboval, a aj preto prvý časopis nemal číslo. Vysoký počet predaných výtlačkov však ukázal, že peniaze, ktoré si požičal, boli dobrou investíciou. Napokon sa nápad zmeniť vnímanie erotiky a priniesť nový pohľad na sex prostredníctvom papierových stránok stal revolučným.
Záujmy v popredí
Časopis Záhradkár, pôvodne Záhradkář, začal v roku 1969 vydávať Československý ovocinársky a záhradkársky zväz. Mesačník sa venoval záujemcom o ovocinárstvo, pestovanie, štepenie stromov, vinárstvo, ponúkal odborné rady vášnivým záhradkárom. Jeho tematické zameranie sa po rokoch rozšírilo aj o tipy pre dom a domácnosť a rôzne návody pre začínajúcich i skúsených milovníkov záhrady. Dopyt po praktických postupoch záhradkárčenia a skrášľovania exteriéru stále stúpa, čo sa odzrkadľuje i v aktuálnej obľúbenosti tohto mesačníka.
„Dopyt po praktických postupoch záhradkárčenia a skrášľovania exteriéru stále stúpa.“
Fakty pre všetkých
Popularizačné periodikum Quark bolo po nežnej revolúcii jediným slovenským magazínom orientujúcim sa na vedu, výskum, techniku a moderné technológie. Ako nástupca populárno-náučného časopisu Elektrón tieto sprístupňoval zrozumiteľnou formou, prinášal články z oblasti astronómie, chémie, strojárstva, fyziky, biológie a pod. Ak ste prahli po faktoch a zaujímavostiach z vedeckého sveta, nevedeli ste sa dočkať ďalšieho výtlačku. V súčasnosti je veľká časť obsahu prístupná aj prostredníctvom článkov na webe či podcastov, ktoré sa stávajú stále obľúbenejšou formou alternatívneho čítania.
„V súčasnosti je veľká časť obsahu prístupná aj prostredníctvom podcastov.“
Rozhovor: Rituály sú v živote dôležité. A tlačený časopis ním rozhodne dokáže byť.
Sprostredkovateľská úloha žurnalistiky sa rokmi vyvíja a mení. Ide o prirodzený proces. Niektoré časopisy tu však zostávajú aj po desaťročiach, či už v printovej, alebo digitálnej podobe. Prečo je to tak a či budú slovenské časopisy aj naďalej fenoménom, to sa dočítate v rozhovore so známou publicistkou a bývalou šéfredaktorkou týždenníka Plus 7 dní, Mgr. Katarínou Šelestiakovou.
- Niektorým časopisom na Slovensku sa na trhu darí udržať dlhé roky a iným, naopak, nie. V čom spočíva čaro v súčasnosti najčítanejších periodík?
Slovenský čitateľ je tradicionalista. Aj preto sú najčítanejšie tie časopisy, ktoré začali vychádzať už pred vyše dvadsiatimi rokmi. Naopak, nové časopisy (napr. týždenník Téma) sa ľuďom len veľmi ťažko dostávajú pod kožu, hoci ich publicistická úroveň môže byť, a veľakrát aj je, oveľa vyššia (ako aj v prípade časopisu Téma).
Medzi najčítanejšie časopisy už roky patrí týždenník Plus 7 dní. Podľa našich českých kolegov je to naozaj fenomén, keďže ide o mix bulváru, šoubizu, kvalitných domácich i zahraničných reportáží, histórie a politickej investigatívy založenej na paparazzi fotografiách. Už len takéto pestré zloženie by malo podľa nich predurčovať akýkoľvek podobný časopis k zániku, no u nás sa stal fenoménom a doslova „povinným“ rodinným čítaním. Možno práve preto, že si v ňom nájde niečo pre seba každý člen rodiny.
- Aká budúcnosť čaká printové médiá? Predpokladáte, že vzhľadom na digitálnu dobu z trhu úplne vymiznú, alebo ich budeme kupovať, povedzme, aj o päť rokov?
Už roky počúvame, že online priestor „zabije print“. Ešte minulý rok bolo zrejmé, že u nás sa printové médiá, predovšetkým časopisy (denníky sú samostatná kapitola), stále tešia obľube a čitateľskému záujmu. Hoci medziročný pokles zaznamenávajú i týždenníky, predsa len nie je enormný. Treba však povedať, že ženské mesačníky poklesli prudko.
Pre čitateľa na Slovensku je typická konzervatívnosť – ten si roky a s pravidelnou frekvenciou kupuje zväčša jeden až dva týždenníky. Obdobie krízy (spôsobenej ochorením COVID-19), ktoré sa začalo na jar tohto roka, bude však pre print naozaj skúškou. Výhodou poniektorých časopisov môže byť to, ak majú svojich pravidelných čitateľov aj na webe. To platí napríklad pre týždenník Plus 7 dní, na rozdiel od časopisu Život a podobne.
- Môže v aktuálnej dobe vzniknúť časopis, novinka na trhu, ktorá sa zároveň udrží a získa dostatočný počet čitateľov?
Obávam sa, že slovenský trh je už príliš saturovaný. No ani najčítanejšie týždenníky sa nespoliehajú len na lojalitu čitateľov. V Plus 7 dní sme pred rokom prešli (po dvadsiatich rokoch) k radikálnejšej zmene „vizáže“ časopisu. Roky najčítanejší týždenník si podľa vydavateľa zaslúžil modernizáciu – nevýraznosť a zastaralosť titulky nereprezentovala spoločenskú významnosť titulu. Po analýze daného stavu sa vydavateľstvo rozhodlo pre nový grafický návrh. Samozrejme, zaujímalo nás, čo od redizajnu očakáva slovenský čitateľ. Uvediem zopár postrehov:
- Pre všetky generácie sú veľmi dôležité zaujímavosť, zrozumiteľnosť, nestrannosť, rôznosť a originalita tém, ako aj prehľadnosť časopisu (seniori si ale menej potrpia na aktuálnosť a grafiku).
- Odhaľovanie káuz a eko-témy sú preferované u oboch pohlaví, muži sa so ženami rozchádzajú v záujme o zdravie a zdravý životný štýl, varenie, šoubiz, šport a módu (ženy dbajú o niečo viac aj na obálku časopisu a moderný dizajn).
- Záujem o tému zdravia, histórie a zahraničnej politiky rastie s vekom. Ekonomicky aktívni sa dožadujú viac článkov o zaujímavých miestach, ľudia do 50 rokov odhaľovania politických káuz. Najmladší majú väčší záujem o sociálne siete, lifestylové témy a šoubiznis;
- Čitatelia z východu krajiny neoceňujú dlhé články, ani humor, ani novinárske osobnosti (to bolo pre nás celkom zaujímavé zistenie). Menej im záleží na dizajne či tradícii, viac na aktuálnosti. Čitatelia zo západných regiónov väčšmi zdôrazňujú grafiku a podrobné články. Ľudia z najväčších miest sú na svoj týždenník celkovo náročnejší. Obzvlášť sa to týka dizajnu, fotografií či tém a ich spracovania.
- Čitatelia by uvítali viac informácií o destináciách na Slovensku aj v zahraničí a viac odhalených káuz. Pre každého tretieho by mohlo byť menej športu a zahraničnej politiky. Stáli čitatelia by ocenili ešte viac článkov o významných osobnostiach a o histórii, občasní a potenciálni čitatelia majú väčší záujem o tému zdravia. Potenciálnych čitateľov by pritiahla história, mužský lifestyle a šport.
- Časopisy vo veľkej miere čítajú najmä seniori. Prejsť sa aj niekoľkokrát v týždni do trafiky je pre nich klasikou. Nájdu ešte mladí zaľúbenie v printe?
Mladšia generácia nie je naučená na tlačené periodiká a zrejme už k tomu ani nedospeje (dôvodom je napr. ekologickejšie čítanie a podobne). Starší čitatelia sú, naopak, naučení držať časopis v ruke. Nielenže sa im texty čítajú lepšie ako na webe, kúpiť si „svoj časopis“ každý týždeň majú aj ako tradíciu, akési životné pravidlo.
Je otázne, či slovenské vydavateľstvá nezmeškali trend bežný „vo svete“ – vydavatelia svojim čitateľom posielajú časopis priamo domov, urobili si z nich pravidelných predplatiteľov, čo je výhodné pre obe strany. Osobne už tiež preferujem objednávky časopisov priamo do schránky, a to som dlhé roky patrila ku generácii, ktorá časopisy aj denníky ochotne zháňala po stánkoch. V tomto smere (teda v predplatnom) ešte vidím budúcnosť časopisov, pokiaľ sa, samozrejme, nájde vydavateľ, ktorý na tento trend promptne zareaguje.
- Prečo si časopisy zaslúžia našu pozornosť aj v čase digitalizácie?
Ako knihomoľ si dovolím tvrdiť, že časopisy (napr. detské) učia deti mať vzťah ku knihám. Osobne si krátke správy už bežne čítam na webe, dlhšie texty, kvalitné reportáže, rozhovory so zaujímavými ľuďmi a podobne však preferujem v printovej podobe. Pre moju osobnú psychohygienu je určite lepšie listovať si v časopisoch, ako len tak od buka do buka „browsovať“ na webe. A to odporúčam každému čitateľovi.
- Zrelšia generácia síce preferuje tlačenú podobu periodík, no vo veľkej miere venuje svoj čas krížovkám (na čom nie je nič zlé). Prečo by mal byť tento vzťah vyvážený?
Rituály sú v našom živote veľmi dôležité a práve kupovanie časopisov, listovanie a čítanie v nich je tiež svojím spôsobom istý rituál. Samozrejme, aj seniori sa musia učiť počítačovej gramotnosti, ovládať PC, vyhľadávať si v ňom správy či relevantné informácie. Ale tak ako si zvykneme každý deň uvariť kávičku či čaj, je príjemné si pri tomto rituáli listovať v novinách i časopisoch.
Podľa psychológov (a podložených vedeckých dôkazov) je učenie sa z kníh veľmi dôležité nielen pre deti, ale aj pre seniorov, lebo pri tomto spôsobe učenia, a teda čítaní, namáhame oveľa väčšiu časť mozgu (tzv. bielu hmotu, ktorá je zodpovedná za jazyk) ako pri pasívnom čítaní na webe. A na to netreba zabúdať.
A čo vy, milí Silveráci? Máte svojich magazínových obľúbencov z minulého storočia? Ktorí to sú? Siahnete po nových výtlačkoch „retro periodika“, radi listujete v domácom archíve, alebo vám viac vyhovujú webové médiá? Aký typ a tematiku časopisov uprednostňujete? Budeme radi, ak sa podelíte o vaše názory a skúsenosti.
